decibeloch vreskotu okolo Mojžiša, skupinky a premiéra bol takto pred týždňom prekričaný balík zákonov k decentralizácii štátnej správy. Teraz v kakofónii kvílivých zvukov odoznieva zákon, ktorý významne ovplyvní životy nás i ďalších generácií - o sociálnom poistení (ZoSP). Schválený bol NR SR vo štvrtok.
Zmeny, ktoré prináša, sú hlbšie a citlivejšie, než u ktorejkoľvek inej legislatívnej normy. Zvyšuje sa vek odchodu do penzie, u žien veľmi citeľne. Občan získava možnosť vymeniť skorší koniec aktívnej činnosti za nižší príjem na odpočinku. Alebo aj naopak - neskorší odchod za viac peňazí. Do prerozdeľovania odvodov zavádza ZoSP princíp zásluhovosti, ktorým rozrieďuje extrémne rovnostársky princíp solidarity, kde bolo fakticky jedno, koľko ste prispeli, dostali ste skoro rovnako. Zákon mení aj režim vyplácania nemocenského, i niektoré ďalšie dávky.
Hoci výhrad je mnoho, tieto všetky zmeny sú dobré a nutné. Keď sa lepšie prizrieme štrajkom, ktoré nedávno zasiahli Taliansko (2001), Rakúsko (2002) a nedávno Francúzsko i Nemecko, uvidíme sami seba tak o 10-15 rokov v prípade, že by sme teraz nereformovali. Áno, oni sú bohatší, ale v rovnakom srabe; keď neprekopú sociálne a dôchodkové systémy, spadnú im na hlavu, lebo sú neudržateľné - ako ten náš. Rozdiel medzi nimi a nami je však zásadný: Na Západe si už vytvorili návyk na lacný dobrobyt a sú závislí na dávkach sociálneho štátu. Preto je odpor odborov a ľavice u nich neporovnateľne silnejší. A preto sú ich všetky reformy slabé a nedostatočné. A ešte aj tak sa neujímajú, resp. vo veľmi oklieštených podobách sa ujme to málo, čo si ich politici navrhnúť vôbec dovolia. Principiálne je, že do rovnakej pasce by sme vleteli aj my, keby boli dnešné riešenia Kaníka a spol. menej hlboké. Nič by nepomohlo - len sledujme naďalej vývoj v tzv. vyspelých krajinách EÚ. Sú v bludnom kruhu, z ktorého asi niet úniku. Krach bude tvrdý a reakcie sociálnych aktérov dramatické. A darmo im budú ich politici vysvetľovať, že stále žijú lepšie ako Slováci...
Ignorovať tikajúce bomby v prerozdeľovacích systémoch je jednoducho mentálna deficitnosť. Novela ZoSP bola proste nutná a všetky kritiky odborov a iných expertov "zľava" sú atentátom na budúcnosť. Celkom neopodstatnené sú náreky súčasných dôchodcov - práve naopak. Tí, ktorým podľa nových výpočtov vyjdú penzie nižšie, než berú dnes, dostanú kompenzácie zo zákona o sociálnej núdzi - schvaľovať sa bude v októbri. Navyše je zrejmé, že medziročné tempá valorizácie budú výrazne vyššie - kým doteraz o percentách zvyšovania dôchodkov rozhodovali hlasovaním poslanci (naposledy 6%), v novom systéme nastupuje valorizačný automat, ktorý bude "zavesený" na koeficient rastu inflácie a priemerných miezd. Od roku 2004 majú teda penzisti zákonnú garanciu, že ich príjmy budú kopírovať pohyby cenovej i mzdovej hladiny. Doteraz tomu tak nebolo - dôchodky nestíhali platové a cenové nárasty práve preto, lebo rozhodovali politici, ktorých brzdili (mimo volebných rokov) reálne možnosti ekonomiky.
A tu začína problém. ZoSP je v porovnaní so Západom (ale aj Čechmi a Maďarmi) síce pokrokom, ale stále iba v medziach "zákona o zachovaní socializmu na Slovensku". Taký zákon síce v NR SR ešte schválený nebol, účinkuje však v hlavách politikov. Inak by predsa zákonom (ešte v júli) nezaložili také zvyšovanie dôchodkov, aké táto ekonomika nedokáže utiahnuť. Že nedokázala doteraz, o tom svedčia pomalšie tempá rastu penzií ako miezd v minulých rokoch - prečo by v nasledujúcom období mal prísť zvrat? Len preto, že poslanci schválili valorizačný automat?
To nie je jediná zrada. Ústredný problém je v tom, že rekonštrukcia priebežného systému, o ktorej vo štvrtok parlament rozhodol, je dlhodobo beznádejné podujatie. Je isté, že za 20, 40 alebo 60 rokov (záleží od demografického a hospodárskeho vývoja) proste nadíde čas, keď už nepomôže premaľovanie fasády ani nové kalibrovanie odvodov či veku odchodu do dôchodku. Napätie medzi počtom prispievateľov a klientov systému bude neznesiteľné - napr. jeden aktívny človek bude musieť uživiť jedného dôchodcu. Neudržateľné. Preto je strategickým omylom už to, že priebežný "pilier" sa vôbec oživuje. Skutočnosť, že dosť kvalitne, je z vyššej perspektívy skôr zlom ako dobrom.
Áno, druhá fáza reformy, ktorá príde na rad o mesiac, zavedie pilier kapitalizačný, teda sporenie na individuálnych účtoch. To bude významná úľava a vylepšenie, ale stále nedostatočné aj preto, že ľudia v aktívnom veku budú vstupovať na dobrovoľnom princípe. Takto sa zachová do budúcnosti obrovská váha solidárneho systému, ktorá znemožní masívny a rýchly rozlet osobných účtov. A balvan vražedných odvodov sa z hrude ekonomiky neodvalí.
