Niekto porušil koaličnú dohodu - pánboh vie, kto. Nezaujímavé - nie je to materiál na komentár, len denná momentka o dezolátnom stave komunálnej politiky.
Nejde o to, aby na prízemí správy vecí verejných fungovali vymakané typy študované v Oxforde, obležané stádami poradcov, ktoré sypú z rebra eseje Fareeda Zaccariu a majú ekonomické videnie Miltona Friedmana. To nikto nepýta. Ani v Bratislave nie je kompletných politikov viac ako päť - ak sme neprehnali. Ale: Ani okresný prebor vo futbale nie je Liga majstrov, jedno ale majú totožné - hrá sa podľa rovnakých pravidiel. Ofsajd je ofsajd v Ličartovciach i na Santiago Bernabeu. No - a keď hovoríme o politike, ofsajd v komunále nefunguje. Paragraf číslo 1 z veľkej knihy politickej prevádzky hovorí, že začiatkom i základom všetkého je dohoda, zmluva, slovo. Bez toho, aby strany dodržiavali záväzky, ktoré podpíšu či aspoň ústne stvrdia, sa nedá vládnuť ani gazdovať. Zmluva v nejakej forme nestojí len v základoch politiky, ale západnej civilizácie - ešte aj Biblia je zmluva "sui generis"; veriaci berú na seba záväzok, že budú podľa prijatých zásad žiť.
Ak sa päť strán pred voľbami dohodne, že zástupcu starostu bude mať subjekt X, je jednoducho mimo civilizačný kontext, aby sa na svoj záväzok po voľbách vykašľali. Áno, môže sa také čosi výnimočne prihodiť - a výsledkom je aféra, zemetrasenie a azda aj katarzia. Aj na parlamentnej úrovni vidíme, ako sú tri strany občas vyvedené z miery, keď Nový Občan, s ktorým sa dali do partie, nerozumie posvätnosti zmluvy. Keby si ktosi dovolil také vierolomnosti v starej Anglii, niežeby ho vymietli z politiky, ale na ulici by ho nepozdravil už ani pes.
Komunálny rybník je ale ešte o inom - tu nejaká zrada či podvod nikoho neserie, nevzrušuje. Faul, ktorý sa v Bratislave aspoň odpíska, médiá výskajú a hráč je napomínaný, je v provincii akoby norma. Bola zmluva, bola, ale sa minula - tí, ktorí z nej už vyťažili, sú v pohode, a tí, ktorí mali odložené plnenie, majú smolu. To je cesta do Uzbekistanu. Príznačné a dôvodom na toto zamyslenie práve je, že nedodržanie dohody je - v rozmanitých obmenách - v komunále príbeh všednodenný. Tu, v suteréne, pravidlá nieže neplatia, ale sa neberú na vedomie. A tí, čo vypiekli s druhým, sa ešte smejú - dobre si ho pozrite, čistý blázon, on dôveroval. Vo veľkej politike sa narušiteľ aspoň vykrúca a klame pre svoje ospravedlenie. Tu nič - koho to zaujíma?
Ak sa niekto čuduje nakladaniu so statkami mesta, nemá dôvod. Ide o ten istý syndróm - kto nedodržiava zmluvy, ten špekuluje (prečo by to inak robil?), kto špekuluje, ten kradne (prečo by špekuloval?), kto kradne, ten... Veľkou politikou mláti o zem kauza za kauzou, ale okolo každej je aspoň rámus a cirkus. A na konci všetkých cirkusov a rámusov raz - niekedy - budú aj tresty a vyvodzovanie zodpovednosti. V Košiciach sa prepijú dve miliardy, bežia neskutočné "obchody" s nehnuteľnosťami - žiadny cirkus, nič. Jeden deň Korzár napíše, že 18 bytov sa pridelilo klientelisticky "tehotným" družkám, druhý deň to údajne prešetruje prokurátor a - koniec. O pár mesiacov sa kauza reprízuje v bledozelenom - zopár kunčaftov si rekonštruuje byty na Štefánikovej, ale miliardou a pol zadĺžené mesto nechce nehnuteľnosť predať ani bohovi za trhovú cenu na dražbe. V Košiciach trhová cena? Ta co sce šaľeni? Veď je socializmus.
A posledný klinec - mesto dostalo preklenovací úver od združenia bánk, takže sa vysomárime z najdrahšej pôžičky na kontinente, mestských obligácií. Fajn - akurát že celá transakcia už mohla byť pod strechou pred pol rokom (ak hovoríme len o tomto volebnom období). Na 16-percentných úrokoch strácajú Košice mesačne 5 miliónov, ale v marci návrh rozpočtu s predajom či prenájmom lesov "pravica" v zastupiteľstve zablokovala, lebo ona veru ani 20 percent lesov nepredá (na vykrytie úveru). Tak sa naťahovali s primátorom, úročky bežali - pol roka je 30 miliónov - a teraz sú lesy zastavené v bankách. Nie 20 percent, celé do posledného kríka. Splatnosť úveru december 2004. A prichádza pointa: Záujemcovia o kúpu, ktorí sa tu otočili v minulosti, by boli blázni ponáhľať sa do prenájmu či akciovej spoločnosti s mestom v situácii, keď vedia, že ak budú trpezliví, zarobia ako Soros na libre. Jednoducho si vyčkajú, až bude tlačiť splatnosť úveru. Koniec bude malebný - mesto vydá celý lesný porast za 350 miliónov.
Komunálu niet pomoci. Komunálny humor, komunálny odpad, komunálny sex, komunálne služby, komunálne spôsoby a - komunálna politika. Lepšie je pozorovať zdiaľky "skupinky" v Bratislave, než si na obecnom videu uhnať mŕtvicu. Ešteže o chvíľu štartuje aj štvrté podlažie - Brusel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
