Prešovské futbalové hviezdy žiarili v Mexiku a USA - 56.

Sportnet|30. sep 2003 o 00:00

Konečne nastal očakávaný deň - posledný nášho dlhočizného zájazdu. Vidina blízkosti domova bola každým chápaná veľmi emotívne. Všetko na tento deň

plánované a to raňajky, predčasný obed a presun na londýnske letisko v Croydone klapalo doslovne povedané na minútu. Pri nastúpení do lietadla nebola ani pasová kontrola. Bol spočítaný iba počet cestujúcich a lietadlo dostalo povolenie odletu na miesto nášho posledného letu. Medzipristátie v Bruseli bolo krátke a ihneď po natankovaní pohonných hmôt nasledoval už len let do našej cieľovej stanice. Ako som už spomínal všetko sa to udialo v stanovenom čase a náš prílet na vajnorské letisko na 15.30 hod. bol presne dodržaný. Netušili sme však, že po pristátí na vajnorskom letisku sa všetko to, čomu bolo dané pomenovanie slávnostné privítanie, zrúti ako domček z karát. To, čo sa na letisku po našom pristátí udialo, možno doteraz história ešte nezaznamenala. Celú tú hanbu, ktorú sme po prílete na letisku zažili, opíšem preto dopodrobna. Toľko aktov proti ľudskosti, koľko sa tam udialo, skutočne nemalo obdoby. Darmo nám pán veľvyslanec v Mexiku Dr. Kaiser gratuloval k úspech, k práci, ktorú by pre propagáciu našej republiky a športu nedokázalo urobiť ani tisíc diplomatov, urazené vedenie futbalového odboru ČSO v Prahe nevedelo vôbec stráviť a tá skutočnosť, že sa im nepodarilo tento náš zájazd zmariť a zakázať, im ležala hlboko v žalúdku. Hovorí sa, že pomsta je sladká a preto sa im za pomoci pasových a colných orgánov na vajnorskom letisku - podotýkam, že to boli slovenské orgány - podarilo si na našej výprave zgustnúť. Slovenskí zástupcovia týchto orgánov, ktorých nemožno inak pomenovať ako "vlezoprdelovia" odviedli počas tohto septembrového popoludnia svoju prácu skutočne dokonale. Keby sa z týchto 5 000 priaznivcov bolo našlo niekoľko silných a poriadnych chlapov, tak by ich boli vyhnali z miesta tejto blamáže takpovediac čiapkami a nemohlo sa stať to, čo sa potom v letiskovej budove odohralo. No žiaľ, nenašiel sa nik, ktorý by aspoň hlasom bol vyslovil nesúhlas s ich počínaním a to bolo pre nás to najsmutnejšie konštatovanie. Podarilo sa im z nás urobiť pri tejto kontrole úplných hlupákov ako aj z tých tisícov, ktorí nás prišli v takom veľkom počte privítať.

Lietadlo pri pristátí prirolovalo po letisku až do bezprostrednej blízkosti letiskovej budovy na vzdialenosť, no v lietadle sme museli zostať, kým pracovníci letiska z lietadla nevybrali našu batožinu a túto bez nášho dotyku dopravili do budovy, do priestorov, kde mala byť prevedená colná a pasová kontrola. Bola skutočne dokonalá. K dverám lietadla, keď nám konečne dovolili vystúpiť, viedol od budovy koridor široký asi dva metre a bol ohraničený hrubými lanami, ku ktorým dovolili pristúpiť iba rodinným príslušníkom. Celý veľký dav našich priaznivcov sa musel tiesniť pár metrov od tohto koridoru, takže o nejakom stisku rúk s priaznivcami nemohlo byť ani reči. Vyzeralo to tak, akoby cez ten koridor eskortovali nejakú spoločnosť lumpov a banditov. Ešte dobre, že dovolili sa zvítať s rodinnými príslušníkmi. Ja som vôbec neveril, že by ma niekto z rodinných príslušníkov mohol čakať, keď tu pri vystupovaní som pri lanách zbadal moju švagrinú, ktorá bola v druhom stave a na ceste do Košíc zo Stupavy sa dostavila na letisko počkať. Zvítali sme sa a v momente som jej do náručia hodil obidva montgomeráky (pomenované podľa maršala Montgomeryho, ktorý podobný plášť ako vojak používal - preto to pomenovanie), strčil som jej kufrík plný novín, fotografií a nylonových pančúch a stihol som jej ešte zašepkať, aby toto, čo som jej dal, opatrovala ako oko v hlave. Pokojne som si potom vykračoval s ostatnými do budovy, kde sme pred vstupom museli pasovákom predložiť svoje pasy, aby mohli do nich udrieť svoju pečiatku. Tento dôležitý fakt pečiatkovania bol jedine v Bratislave. V iných štátoch, ktoré sme prešli počas zájazdu, sa nič nepečiatkovalo. Pravdepodobne tam asi ani pečiatky nemali. Každý potom strčil pas do vrecka a odobrali sme sa do priestorov colnej prehliadky.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Prešovské futbalové hviezdy žiarili v Mexiku a USA - 56.