citeľnému tlaku európskych politikov, aby podpísalo kjótsky protokol z roku 1997 o znížení emisií skleníkových plynov. Dohoda o obmedzení produkcie priemyslového znečistenia, ktoré podľa všetkého spôsobuje globálne otepľovanie, môže totiž vstúpiť do platnosti až vtedy, keď ju podpíše viac ako polovica krajín, ktoré produkujú 55 percent emisií. A vzhľadom na to, že sa Spojené štáty odmietajú ku kjótskemu protokolu pripojiť, je podpis Ruska kľúčový.
V. Putin pri otvorení konferencie uviedol, že Rusku "študuje ratifikáciu protokolu z Kjóta", nenaznačil však ani slovom, kedy by ho mohlo Rusko oficiálne schváliť. Rusko síce opakovane vyhlásilo, že plánuje protokol podpísať, ale za určitých podmienok, vrátane záruky ekonomického prospechu. Mnohé štáty považujú protokol z Kjóta za kľúčový prvý krok ku zníženiu emisií z fosílnych palív, ktorým sa pripisuje vina za globálne otepľovanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
