podpisovanie "cesťákov" pre riaditeľa NBÚ, mu výjazd pred dvomi týždňami už raz neskrečoval. Pozoruhodné aspoň je, že tentoraz už nerozhodoval o Mojžišovi Dzurinda sám, ale vláda v zbore.
Špekulovať v situácii, v ktorej sa za utajovanú skutočnosť vydáva už aj prdnutie ktoréhokoľvek z aktérov, je tak trochu márnosť. Ak sa ale stalo, že si vláda nenápadne vzala späť od premiéra kompetencie k riaditeľovi NBÚ (návrh na jeho vycestovanie sa ocitol v širšom balíku s inými úradníkmi), tak to môže signalizovať posun nielen vzhľadom na výjazd do Bruselu, ale aj na vzdialenejšiu budúcnosť Jána Mojžiša. Nie je veru isté, či premiér hrá v tejto kauze ešte takú presilovku, na akú sa tvári.
Ako pozoruhodný kamienok do skladačky indícií zapadá udalosť, ktorá sa včera nestala, hoci mohla - Dzurinda nepredložil odvolanie Mojžiša ako bod na rokovanie vlády. A to navzdory faktu, že vlastne mu už nič nebránilo: Nástupom Ruska na post ministra hospodárstva teoreticky získal rozhodujúci ôsmy hlas. Po odchode Šimka je predsa počet členov vlády 15 a predseda ANO mohol pri remíze 7:7 pokojne rozhodnúť. Nestalo sa a vzrušujúca otázka je, že či by Rusko, ktorý bol pripravený zahlasovať za odvolanie Mojžiša, tým ôsmym hlasom aj bol. Kuloárne sa už totiž týždeň šíri správa, že minister kultúry za ANO sa ešte raz znásilniť od Ruska nenechá. Je už verejne známe, že nový občan číslo 1 sa Rudolfovi Chmelovi pred prvým hlasovaním vyhrážal stiahnutím z vlády. A vôbec najhoršie pre Chmela musí byť, že ponižujúcim nátlakom na neho sa Rusko vôbec netají. V rozhovore pre Plus 7 dní dokonca zavesil, že "ak sa niekto chce voziť v bavoráku, nemôže trpieť na osobnú integritu".
Nuž, ak po takejto insinuácii minister kultúry aj druhýkrát proti Mojžišovi zahlasuje, na starecké kolená príde o tvár i vážnosť, ktoré desaťročiami svojho dejateľstva na kultúrnej i politickej scéne Slovenska nadobudol. Rozhodnutie Chmela ale ťažko prejudikovať. Proti argumentom vyššie stojí fakt, že ministrom v živote už viac nebude. Okrem toho ho ťaží aj zodpovednosť za výsadok priateľov-spolupracovníkov, ktorých si na ministerstvo dotiahol a museli by odísť po ňom. To je dilema, v ktorej sa reálne ocitol.
Aby špekulácií nebolo málo, treba správne čítať i čoraz frekventovanejšie obavy Hrušovského i Bugára o parlamentnú väčšinu. Musia sa interpretovať nielen ako výzva na koaličnú disciplínu, ale aj ako výstraha Ruskovi, že migrácia ďalších potenciálne neposlušných ministrov z vlády do NR SR by už bola neúnosná. Formálne už teraz, ešte pred návratom Branislava Opaterného, nie je koalícia väčšinová. A toto je argument veľkej sily, ktorému musí aj Dzurinda - ako sám vravieva - "veľmi trpezlivo načúvať".
Je to veru tak - Ján Mojžiš hrá v tejto chvíli už s kartou koaličnej väčšiny. Nerozdal si ju sám, ale do rúk mu ju paradoxne vložili autokratické spôsoby dvoch straníckych predsedov. Do kontextu zapadá aj nedávne vyjadrenie Ivana Šimka, že sa v NR SR nebude riadiť straníckou disciplínou. Ak sa Rudolf Chmel naozaj vzpätí, Dzurinda s Ruskom sú v klepci: Otázka nestojí tak, že "buď premiér, alebo riaditeľ NBÚ", ako rád dezinterpretuje Rusko, ale "buď parlamentná väčšina, alebo riaditeľ NBÚ". Krásny bumerang - môžu ho vrhnúť po obeti, ale s rizikom, že zrazí aj ich vlastné hlavy.
Na potvoru a krásu, premiérovi nepomôže ani nástup nového ministra obrany (Schuster menovanie opäť úplne neprístojne zdržiava). Vtip je v tom, že s Jurajom Liškom sa počet členov vlády vráti na tradičných 16, ale aj kvórum pre nadpolovičnú väčšinu sa vráti na 9. Bumerang ako maľovaný - Dzurinda odpálil Šimka, oslabil sa v parlamente, ale v prípade výpadku v ANO mu bude manéver prd platný.
Napokon, celkom jasný nie je ani Rudolf Zajac. Minister zdravotníctva pri prvom hlasovaní akoby nemal problém. Na chodbovom brífingu dokonca odvolanie Mojžiša obhajoval rétorikou Pavla Ruska. Je ale isté, že v hĺbke duše sa cíti mizerne a svedomie si žehlí ospravedlnenkou, že vzburu by nezaplatil iba on osobne ministerským kreslom, ale aj Slovensko zdravotníckou reformou. To je rozdiel oproti Chmelovi, ktorý je ako minister plonkový a jeho odchod by nebol žiadnou stratou.
Je teda celkom možné, že navzdory frekventovaným rečiam o neudržateľnosti súčasnej situácie sa v kauze Mojžiš veľmi dlho lístok nepohne. Bez rizika ťažkých strát sa totiž pohnúť veľmi nemôže - Mikuláš Dzurinda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
