členov je najmä politickým rozhodnutím. Tvrdí to štúdia bruselskej spoločnosti Burson-Marsteller, ktorá sa odvoláva na názory 30 vysokých úradníkov Európskej komisie.

„Dochádza k rozšíreniu aj o krajiny, ktoré nie sú pripravené. Preto máme prechodné obdobia a budeme mať ochranné opatrenia," cituje štúdia názor jedného z úradníkov. „Jedno- alebo dvojročný odklad by nepomohol, bolo by treba desaťročný," tvrdí ďalší úradník EK.

Rozšírenie podľa autorov správy čaká viacero prekážok, ktoré spomalia pokrok v politikách EÚ a narušia vzťahy medzi novými a starými členmi únie. Za jednu z najzložitejších otázok označujú euroúradníci rokovania o finančnom rámci EÚ na roky 2007-13, ktoré sa začnú na budúci rok. Noví, väčšinou chudobní členovia budú stáť zoči-voči tzv. čistým platiteľom, ktorí do rozpočtu EÚ prispievajú viac, ako z neho čerpajú. Nováčikovia budú žiadať čo najviac, bohatí starí členovia budú chcieť výdavky maximálne obmedziť. Štúdia predpovedá, že nové krajiny spoja svoje sily s juhoeurópskymi štátmi, aby udržali štrukturálne fondy pre zaostalé regióny čo najštedrejšie.

V európskych inštitúciách vládnu podľa štúdie tiež obavy z Poľska, najväčšej a najvplyvnejšej vstupujúcej krajiny. Úradníci ho nazývajú „druhé Španielsko" a uvádzajú obavy z politickej nestability a nevyspelosti politickej scény.

Vrásky na čele robí fungovanie európskych inštitúcií s 25 členskými štátmi. Väčšina úradníkov, ktorých štúdia oslovila, považuje súčasný návrh európskej ústavy nedostatočný pre efektívne rozhodovanie a fungovanie EÚ po rozšírení. Priamo v komisii vládne neistota, ako budú schopní prijať pracovníkov z desiatich nových krajín a či títo ľudia budú dostatočne schopní, aby EK naďalej efektívne fungovala. Schopnosť nových členov skutočne ovplyvňovať rozhodovanie záleží podľa mnohých od kvality ľudí, ktorých pošlú do Bruselu. Mnohí úradníci podľa štúdie vítajú plány nových krajín nominovať na miesta komisárov ľudí na úrovni ministrov pre európske záležitosti alebo veľvyslancov pri EÚ.

Potenciálne najproblematickejšou oblasťou sa javí bezpečnosť potravín. Komisia považuje za nevyhnutné, že bude musieť uplatniť ochranné klauzuly, aby zabránila v prístupe na trh EÚ tým výrobkom z nových krajín, ktoré sú hrozbou pre zdravie verejnosti alebo kontrolu epidémií. Budeme musieť použiť ochranné opatrenia v obmedzenom počte oblastí, cituje štúdia jedného z predstaviteľov EK.

Za najrizikovejšie krajiny označuje štúdia Poľsko, Česko a Maďarsko. Menšie obavy majú euroúradníci v oblasti vnútorného trhu, hospodárskej súťaže a štátnej pomoci. „Pri vnútornom trhu nepôjde 1. mája 2004 o žiadny veľký tresk. Vnútorný trh funguje a bude fungovať ďalej," povedal jeden z oslovených úradníkov.

Predstavitelia EÚ veria, že v oblasti štátnej pomoci a konkurenčných pravidiel pripravili vstupujúce krajiny dostatočne. Komisia už v priebehu prístupových rokovaní trvala na tom, aby dostávala všetky informácie o existujúcej štátnej pomoci, a preto po rozšírení žiadne prekvapenia neočakáva. Tam, kde sa vyskytnú vážne problémy, bude komisia čeliť zložitému politickému rozhodnutiu uplatniť či neuplatniť ochranné klauzuly na ochranu vnútorného trhu. Ľudia v EK si uvedomujú, že politické dôsledky by boli veľmi veľké a že toto opatrenie možno použiť len ako poslednú možnosť. Tam, kde to bude naozaj nutné, mechanizmus ochrany bude treba použiť bez ohľadu na politiku, píše sa v štúdii Burson-Marsteller. Viacerí predstavitelia EÚ na záver vyjadrujú presvedčenie, že toto rozšírenie je predsa len pripravené dostatočne a že záplavu problémov a súdnych sporov kvôli porušovaniu pravidiel EÚ nemožno očakávať.

Autor: Michal Valigura

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.