volebnom období dvakrát, našťastie bez odozvy. Tretíkrát utrpel fiasko pred týždňom - parlament jeho dokonca ústavný zákon opätovne zmietol.
Terajšia koalícia Ficov nápad obrátiť zbohatlíkom vrecká a vybieliť im skrine vehementne odmietala. Zvrat nastal v kampani pred voľbami, kde sa populizmu ani rozumu medze nekladú. Najmä KDH si ideu vzalo k srdcu a hoci to nikto dlho nebral vážne, výsledok je na svete - v utorok vláda schválila Lipšicov návrh zákona "o opatreniach proti osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov".
Legislatívny kúsok ministra spravodlivosti pôjde do parlamentu so zásadnými výhradami Generálnej prokuratúry (GP), ktorá mu na viacerých miestach vytýka protiústavnosť. Hoci môžeme legitímne predpokladať, že ide o pokračovanie dnes už otvoreného konfliktu GP-KDH, ktorý sa vedie na viacerých frontoch, Hanzelovmu úradu sa tentoraz nedá nič vytknúť. Domnienka prezumpcie viny, prenesenie dôkazného bremena na žalovaného, zavedenie tzv. majetkového cenzu, to všetko sú v liberálnej demokracii doslova neprekročiteľné hranice. Hoci autor nie je kompetentný vykladať ústavu, jednoznačne súdi, že prokurátori, nech ich aj ženú akékoľvek bočné pohnútky, sa triafajú veľmi presne. Podstata ťažkého omylu Daniela Lipšica je ale predsa ešte inde - v samotnej filozofii štátneho lustrovania súkromného majetku.
Predkladateľ deklaruje tento zákon ako "radikálny krok v boji proti korupcii", dokonca ako jeden z rozhodujúcich nástrojov. Pointa je triviálna - ak majetok nemá pôvod preukázaný daňovými priznaniami, výplatnými páskami, testamentami, faktúrami a účtami, jeho zdrojom musia byť úplatky (prípadne iná trestná činnosť). Toto je prvý omyl, ale nepodstatný a zbytočne by sme sa zdržiavali. Jediná veta - šedá ekonomika nemá s korupciou ani trestnou činnosťou nič spoločné (rozlišovať od ČIERNEJ ekonomiky!).
Absolútne zásadné je ale toto: Hoci je korupcia azda najväčšia pliaga tohto štátu a existencia nelegálnych majetkov rozkladá hodnotové i mravné základy spoločnosti, nemôže byť a nie je dostatočne legitímnym dôvodom na obťažovanie a šikanovanie ľudí, ktorí prišli k svojim príjmom a statkom legálnou cestou. Štát nemá právo buzerovať občanov, preháňať ich po úradoch, žiadať desaťročia staré doklady a otvárať im bielizníky a špajze. To je nonsens - ľudia sa rodia slobodní a právo vlastniť majetok je ich základným právom, do ktorého štát nesmie pchať nos. Pokiaľ teda neexistuje podozrenie z konkrétneho trestného činu. Všetky nelegálne spôsoby, akým sa "nadobúda" nelegálny majetok, sú uvedené v trestnom zákone.
Tak. Snahy o spočítavanie majetku systémom udanie-omyl nie sú nič iného, než priznanie neschopnosti samotného štátu efektne stíhať a potierať konkrétnu trestnú činnosť. Lipšic sa sám usvedčuje - kritika prokuratúry a súdov je jeho každodenným recitálom. Má pravdu a opatrenia, ktoré smerom k orgánom činným v trestnom konaní zavádza a pretláča, treba podporovať. Daňovým poplatníkom, ktorí represívnu mašinériu a jej aparáty živia, ale nech dá pokoj. Rozumieme sa - ja platím krvavé dane, aby štát chytal grázlov, a oni z mojich peňazí nevedia nič iného, než verbovať špicľov, zbierať udania a plošne snoriť v súkromí. To je nonsens. Nech znížia sociálne dávky, vyhádžu na ulicu pol nevýkonného štátneho aparátu, zrušia subvencie do poľnohospodárstva a kamkoľvek a dajú to na políciu, súdy a prokuratúru. Rezerv majú dosť.
Doslova orwellovská je vízia prefízľovaného štátu, plného domových dôverníkov a iných špehov. Toto nastane, ak sa zákon prijme - stavebnou látkou systému sú totiž udania. To je niečo neskutočné - sused vás udá, že máte väčší majetok, než jemu sa zdá, že si zarobíte a vy musíte vysvetľovať a predkladať doklady. Ta to je čistý koniec. Lipšicov zákon (a Ficov takisto) je ako stvorený, aby uvoľňoval najnižšie pudy, zasieval medzi ľudí nenávisť, generoval špicľovanie takrečeno na objednávku štátu. Darmo Lipšic na toto hovorí, že pôjde len o postih majetkov v ráde dvestonásobku a viac priemerného príjmu. To je smiešne - buzerácia začína už udaním. Obvinený musí vysvetľovať, chodiť po prokurátoroch a ukazovať účty. Z akého titulu? Tento nebotyčný idiotizmus priam vyzýva všetkých zlostníkov a závistlivcov, aby osolili život tým, koho nemajú radi. Len ukážu prstom a môžu sa rehotať, ako chodíte po polícii s potvrdenkami a účtami. Ale dobre - jeden pozmeňovací návrh: Ak sa udavač mýli, jeho majetok (alebo časť - môžeme sa dohodnúť), prepadne v prospech odporcu. Ak nemá nič, platí štát. Nech je sranda.
Daniel Lipšic je pritom minister s výborným prejavom a drvivá väčšina vecí, ktoré presadzuje, sú v poriadku. Zákon o majetkoch z nelegálnych príjmov je ale prvotriedna sračka a ťažko uveriť, že má toľko spoločného s korektne konzervatívnym Lipšicom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
