nečudujeme. Pomaly pred polstoročím narukoval na vojenskú základnú službu do Piešťan, kde prežil aj zvyšok svojej kariéry. V tomto kúpeľnom meste ho dobre poznajú, preto miestni funkcionári nás bez problémov nasmerovali na jeho domácu adresu. Lenže trochu ďalej do Dunajskej Stredy. Tam žije od roku 1996. Potešilo ho, že ani po desaťročiach nezmizol z našej pamäti, avšak, až keď sme s ním hovorili, dozvedeli sme sa, že v poslednú septembrovú nedeľu oslávil sedem krížikov.Ďalší futbalista zo starej košickej éry sa dožil teda jubilea. Narodil sa 28. septembra 1933 v Kráľovskom Chlmci, odkiaľ sa dostal do Košíc. Prišiel po sezóne 1951, keď Dynamu ČSD ušiel titul čs. majstra medzi prstami. Objavil sa po známych brankároch Bellerovi, Molnárovi, Klimčokovi, Andovi, Matysovi, Tarhajovi, Haásovi a Vaškovi II., ktorý vošiel do histórie tým, že ako dorastenec inkasoval v prvoligovej bráne od zostupujúceho Gottwaldova trinásť gólov. Prestúpil v pravý čas, lebo aj Matys odchádzal do Hradca Králové, takže sa stal spolu so Stankom Bellerovým náhradníkom. Áno, reč je o Zoltánovi Dobošovi, ktorý debutoval ako 19-ročný 9. novembra 1952 v Brne, kde Dynamo ČSD remizovalo s MEZ Židenice 0:0 v zostave: Doboš Soták, Šemčišák, Fecko, Labodič, Vaško I., Leško, Košč, Weiss, Čiták, Greškovič. Naposledy sa objavil v tomto drese 30. novembra toho istého roku, keď mužstvo na domácej pôde podľahlo NV Bratislava 1:5 v zložení: Doboš (Beller), Vaško I., Labodič, Soták, (Pásztor), Gašparik, Fecko, Weiss, Čiták, Pollák, Gajdoš, Greškovič.Po tomto zoznámení sa s vrcholnou scénou odišiel brankár Doboš do susedných VSS, ktoré sa s veľkými ambíciami škriabali stále vyššie. V roku 1953, keď už Dynamo ČSD zmizlo z futbalovej mapy a Lokomotíva sa administratívnym darčekom dostala do najvyššej súťaže, hral v celoštátnej súťaži v B-skupine vo farbách VSS, ktoré mali nasledujúci hráčsky káder: Doboš, Fedor, Felszeghy, Tesár, Hučka, Labodič, Leško, Weiss, Pintér, Mravec, Kozák, Schwarz, Polívka, Buberník, Jančík, Furik, Bačo. Tento kolektív vybojoval 5. miesto, v nasledujúcom klesol o dva stupienky nižšie, keď pre zmenu sme na súpiske VSS čítali tieto mená: Doboš, Labodič, Pintér, Buberník, Gašparik, Ruják, Vaško I., Čiták, Kvašňák, Vargovčík, Ivan, Steiner a Samuelčík. Povolávací rozkaz rozhodol, že Doboš musel narukovať, takže vytúženého postupu do I. ligy sa už v košickom drese nedočkal.Hoci sa nevrátil, na pobyt v Košiciach aj dnes rád spomína. Veď v tých časoch sa v devätnástich rokoch dostal brankár len zázrakom do ligovej zostavy, ale jemu sa to podarilo. Ba čo viac, v Spartaku VSS, kde pokračoval v štúdiu na priemyslovke, a popri tom aj v hráčskej kariére, získaval na trávniku ďalšie ostrohy medzi viacerými skúsenými hráčmi, ktorí mali v tom čase, alebo neskôr, nefalšovaný lesk. Dobre si rozumel so svojím rovesníkom a neskôr čs. reprezentačným stredopoliarom Buberníkom, s ktorým býval na slobodárni na jednej izbe, čo ich zblížilo ešte viac. Nielen na vojenčine, ale i po nej roky chytal v Piešťanoch, kde skončil s aktívnou činnosťou. Lenže futbal neopustil, získal trénerskú kvalifikáciu II. triedy a venoval sa výchove nádejí, takže kúpeľné mesto sa stalo jeho novým domovom, hoci nejaký čas služobne pracoval, aj keď už nie futbalovo, ako v Košiciach, tak i v Maďarsku. Roky nik nezastaví, a tak muž, ktorý chytal ligu v Košiciach, ani netušil, že raz sa stane vďaka svojmu brankárskemu umeniu i mravčej práci na trénerskom poli piešťanskou legendou. Pri tomto okrúhlom jubileu má už teraz veľa gratulantov. Možno sa nájdu aj nejakí košickí, aj keď tých, čo im meno Doboš niečo hovorí, je čoraz menej. On to aj chápe, vie, ako to vlastne všetko ide. Teší ho však v prvom rade to, že je zdravotne ešte fit a na Žitnom ostrove môže žiť vo svojom rodinnom domčeku. Zaželajme mu veľa zdravia a k nemu predovšetkým veľa krásnych futbalových dní, ktoré boli elixírom na jeho životnej púti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
