dávalo to aj najavo bohatosťou výzdoby kostolov, prišli protestanti s opačnými myšlienkami. Tí nechceli do svojich kostolov takmer žiadne ozdoby a kalvíni chceli byť až tak iní, že si zrušili aj oltáre.
Aj v Košiciach sa o tom možno presvedčiť veľmi rukolapne. Kalvínsky kostol stojí od roku 1811, pričom rok predtým ho dali vysvätiť, veď ho stavali už od roku 1805. Ešte predtým na tomto mieste bol trojposchodový vojenský sklad vbudovaný do mestských hradieb na Hrnčiarskej ulici, ktorá má teraz aj prezývku ulička starých remesiel a kedysi v týchto miestach stála jedna z piatich mestských brán zvaná Maľovaná. Chránili ju z blízkej Katovej bašty.
Kostol je naozaj vo vnútri zariadený veľmi jednoducho. Výnimkou sú hádam len vzácne bohoslužobné nádoby, ktoré si košickí kalvíni preniesli z ich predchádzajúceho, dnes už neexistujúceho dreveného kostola, ktorý stál na Moldavskej ceste. Takisto za povšimnutie stojí vo vnútri krásna dobová kazateľnica a vynikajúci organ pochádzajúci z roku 1813.
A čože by to bolo za budovu, hoc aj cirkevnú a dokonca protestantskú, keby nekráčala s dobou. V prípade budovy to znamená byť prestavaná vždy podľa posledného architektonického štýlu. Nové priečelie a 27-metrovú vežu dostal kostol po vyše 40 rokoch. Rada mesta vtedy darovala pre vežu aj pozláteného kohúta až z roku 1689, ktorý sa na mesto díval z veže Dómu v období, keď tento patril protestantom. Vzácny kohút prečkal aj ďalšiu prestavbu v roku 1895, keď vežu zvýšili na 40 metrov. Odvtedy kostol vyzerá tak ako dnes. Ako v jedinom kostole tohto vyznania tu farári či farárky slúžia omše pre kalvínov i dnes. A keďže dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, sem sa ich vojde 800.
Od 90-tych rokov je kostol jednou zo zastávok ekumenického pašiového sprievodu (na snímke), ktorý sa v Košiciach organizuje každoročne na Veľký piatok a prechádza pred chrámami väčšiny registrovaných cirkví v meste.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
