zmyselnosti. Iní zas usudzujú, že Lya de Putti nebola žiadna krásavica, zato však priťahovala nepokojom, ktorý z nej vychádzal. Urobila kariéru, ktorá jej priniesla hviezdnu slávu, ale zažila aj aféry a rozchody, pokusila sa o samovraždu.
Nás zaujíma táto hviezda nemého filmu, nemeckého a amerického, z dvadsiatych rokov najmä preto, že svetlo sveta uzrela roku 1896 v kaštieli vo Vojčiciach neďaleko Trebišova a na území dnešného Slovenska prežila fakticky väčšinu svojho nedlhého života. Jej matka, grófka Hoyosová bola dokonca v príbuzenstve s Bismarckom, zato o šľachtickom pôvode otca Júliusa Puttiho, dôstojníka kavalérie s talianskymi predkami, môžeme prinajmenšom pochybovať.
Zdá sa, že výchova Amálie či Mali, ako ju volali, najmladšej zo štyroch detí, už zavčasu spôsobovala starosti, prinajmenšom, keď ako jedenásťročná ušla s cirkusom. Sestra ju síce na druhý deň doviedla domov, no túžba producírovať sa na verejnosti ju už neopustila, nepomohlo ani, že ju dali na výchovu k uršulínkam. Spôsobila naopak škandál, keď u nej našli ľúbostný list od istého dôstojníka a len vďaka aristokratickému pôvodu jej poskytli ešte jednu šancu.
Vystúpenia na domácich večierkoch jej matka ako-tak tolerovala, ale po manželovej smrti usúdila, že najlepšie bude dcéru čo najskôr vydať. Vhodnú partiu predstavoval zemský radca Zoltán Szepessy, svadba sa konala krátko po Amáliiných sedemnástych narodeninách. Po svadobnej ceste sa manželia usadili v Košiciach, kde Zoltán pracoval na magistráte. Tu v rokoch 1914 a 1916 prišli na svet obe dcéry (žili, azda aj žijú v Kanade).
Počas vojny manžel narukoval, ona sama ošetrovala v lazarete ranených. Odrazu, krátkom pred koncom vojny pani Szepessyová nevydržala - ušla do Budapešti. Rodina ju odvrhla (údajne jej dokonca postavili symbolický hrob), r. 1918 sa konal rozvod a dcéry nikdy viac neuvidela.
O to úspešnejšie sa však hneď od začiatku vyvíjala jej umelecká kariéra. Vystupovala v revuálnych programoch, už na jeseň 1918 debutovala na plátne, film, jediný, ktorý nakrútila v Maďarsku či ešte Uhorsku, sa volal Cisárovi vojaci. Kritik Mihály Kertész, neskôr ako Michael Curtiz úspešný režisér v Hollywoode, pripustil, že môže urobiť kariéru, no najprv musí zhodiť pár kíl.
Ibaže v nasledujúcom roku sa dostali k moci Kúnovi boľševici a ich republiku rád potlačilo až rumunské vojsko, ktoré štyri mesiace okupovalo Budapešť. Amáliu, teraz už Lyu upodozrievali zo špionáže, našťastie získala si náklonnosť postaršieho rumunského generála, ktorý jej dopomohol k úteku. Jej kariéra pokračovala aj v Bukurešti. Navštevovala hodiny baletu, vystupovala, stala sa z nej hviezda. Uškodila jej však práve známosť s generálom, ktorého manželka sa priatelila s kráľovnou, navyše iný ctiteľ zbankrotoval a Lyi pripisovali vinu na jeho samovražde. R. 1920 utekala znova, tentoraz do Berlína, keďže v Maďarsku ju označovali za zradkyňu, pomohol jej Louis Jahnke, tajomník na nórskom veľvyslanectve. Onedlho prišiel za ňou a stal sa jej druhým manželom.
V Berlíne začala Lya de Putti už pomerne skoro účinkovať na plátne, vhod jej prišli styky z Budapešti. Po vedľajších úlohách vo filmoch Indický hrob a Othello (nehrala Desdemonu, ale Emíliu, Jagovu ženu) ju r. 1922 obsadil do filmu Horiaca zem jeden z významnejších režisérov v dejinách kinematografie Friedrich Wilhelm Murnau. Odteraz už jej hviezda neomylne stúpala nahor, ešte toho istého roku hrala v ďalšom Murnauovom filme Fantóm.
Ozajstnú slávu priniesla exoticky krásnej a nadanej herečke s výraznou tvárou až úloha ženy medzi dvomi mužmi vo filme Varieté Ewalda Andrého Duponta (1925), jednom z najúspešnejších v "zlatej ére" nemeckého nemého filmu. Lya de Putti sa vďaka nemu stala jednou z najväčších hviezd, nefalšovaným symbolom zmyselnosti. "Zvlášť vyvinutá je u nej najmä schopnosť opticky demonštrovať erotické vzrušenie," konštatovala mierne jedovato kritika.
Nasledovala Mladá krv (1926), ktorá sa mala stať jej nadlho posledným filmom v Nemecku. Úspech Varieté v Spojených štátoch jej totiž otvoril brány Hollywoodu. Aj tu ju hneď obsadil jeden z najväčších, David Wark Griffith do filmu Diablove starosti (1926), z ďalších spomeňme Polnočnú ružu a Buck Privates (oba 1927).
Medzičasom si opäť odskočila do Nemecka. Počas nakrúcania sa ťažko poranila pádom z okna, čo tlač vykladala ako pokus o samovraždu. Vyliečila sa a vrátila sa do USA, jej posledný film sa volal Udavač (1929). Vcelku však už svoje úspechy z Európy nestihla zopakovať. Jej medzinárodnú kariéru, ktorá trvala ani nie desaťročie, ukončil nástup zvukového filmu a krátko nato aj predčasná, tragická smrť.
Lya de Putti zomrela r. 1931 v New Yorku priam groteskným spôsobom - prehltla kosť z kurčaťa. Odstránili ju operatívne, ibaže sa vyskytli komplikácie, otrava krvi a zápal pľúc. Ešte toho roku na ich následky zomrela. Onedlho odišiel dobrovoľne zo života i Zoltán Szepessy, jej prvý manžel.
Autor: Ľudovít PETRAŠKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
