1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?
- Z technických vecí, keď som bol menší, a vlastne aj dodnes, si neviem vysvetliť, ako môže ísť zvuk z magnetofónového pasu a niekoľko tisíc vymožeností dnešnej doby. Z osobných vecí 1. november 1993.
2. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?
- Na zopár dobrých, ba až najlepších pocitov si rád spomeniem. Keď mi na prijímačkách na fakulte architektúry na základe mojich športových trofejí oznámili, že nemusím robiť testy z matematiky a fyziky a po talentových skúškach mi dekan ešte v ten deň s ďalšími štyrmi šťastlivcami odovzdal dekrét o prijatí. Alebo keď som rodičom úspešne zatajil svoj promočný výsledok a aj ja som prijal od hodnostárov červený diplom. Ďalším skvelým pocitom bol ten, keď som začul, že svokra počas telefonátu s pôrodnicou ,mala rýchlejší štart k telefónu ako ja, vyjednáva zámenu pohlavia, vedel som, že aj druhé dieťa je syn.
3. Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?
- V mladosti zväčša mama (mamy sú na to ako stvorené), ale neboli to veľké množstvá. V súčasnosti som to zväčša ja, niekedy mi pomáha manželka, ale mojou snahou je hádzať ich do ohňa čo najmenej - myslím gaštany.
4. Ak by ste sa mali prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?
- Vždy som bol k tejto problematike dosť chladný a úprimne priznávam, ešte to zatiaľ nemám vymyslené.
5. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?
- Nikto nemôže dostať všetko. Ja ako "skromný" človek som s vienkom, ktoré mi bolo prisúdené, pomerne spokojný. Ale keď už musím niečo priznať, tak väčší dar rečí (cudzích), resp. väčšiu snahu sa ich naučiť.
6. Čo vás otravuje?
- Ľudská hlúposť spojená s aktivitou, agresivita, teror, hrubosť a určite aj otázky, na ktoré nenachádzam zmysluplnú odpoveď.
7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?
- Ako bolo skonštatované v odpovedi na prvú otázku, keď som sa tak "hravo" dostal na vysokú školu, ale aj v basketbale, keď som mal sedemnásť. Vtedy ma, aj keď nakrátko, ako jediného dorastenca vybrali do prvoligového kádra mužov. Alebo keď som ako spoluautor vyhral svoju prvú architektonickú súťaž. A keďže to má byť zábavná rubrika, negatívne stránky prekvapení si nechám na čiernu kroniku.
8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
- Držím sa hesla "nikdy nehovor nikdy". V súčasnosti bungeejumping, rogallo, ale pri mojich dorastajúcich synoch, najmä mladšom Romanovi, ktorý má zázračnú formulku "oco, pozri, aký si veľký, to musíš dokázať", si nie som istý, či nepríde aj na tieto aktivity. Naposledy po jeho slovách - skoky zo skalného útesu... A teraz z vážnejšieho súdka: Nikdy by som sa nedal nahovoriť na čin, alebo skutok, za ktorý by sa okrem mňa museli hanbiť ešte aj moji najbližší.
9. Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?
- Rozum sa mi zastavuje často aj pri bežných denných nezmysloch, ale snažím sa to buď rýchlo rozchodiť, zabudnúť alebo svojím zapojením sa (ak sa to dá) situáciu pomôcť riešiť tak, aby sa rozum dostal čo najrýchlejšie do normálnych obrátok.
10. Čo vám urobí vždy obrovskú radosť?
- Obrovskú radosť mi urobí (alebo aspoň radosť) úspech mojich blízkych a známych. Mám radosť, keď sa ľudia tešia, len nie vždy ju viem aj otvorene prejaviť.
11. Máte na niečo obe ruky ľavé?
- Na rôzne inštalatérske práce, špeciálne elektrikárske činnosti, dovoľujem si o sebe tvrdiť, že nie som žiadny "génius" v počítačoch. Príliš pravé ruky nemám ani na varenie, lebo ma život neprinútil túto činnosť významnejšie vykonávať. V ostatnom dosahujem úroveň slovenského nadštandardu.
12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?
- Určite každého takéto situácie postretnú (alebo aspoň by mal mať pocit, že sa má hanbiť). U mňa to bolo a ešte aj je badateľné navonok, že som sa začervenal. Asi keď som už bordový, tak to môže byť situácia na prepadnutie pod zem. Konkrétne prípady z "etických" dôvodov nebudem uvádzať.
13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?
- Nespomínam si, že by sa to stalo zo dňa na deň. takým dospelejším človekom som sa začal cítiť, keď som nastúpil na gymnázium.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
