Lešková - Bubánová na stene konskej stajne. Atmosféru dotvárala živá rómska kapela pernipen a na čerstvom vzduchu sa hostia cítili očividne dobre.
"Treba ísť občas von z galérie a pozvať ľudí do alternatívneho priestoru. Inak si k umeniu cestu nenájdu. Oni síce do galérie prídu, ale iba malé percento vníma o čo ide. Problém najmä tu u nás na Slovensku spočíva v zlej prezentácii výtvarného umenia. Nepribližuje sa prijímateľovi, ale naopak tvári sa ako niečo výlučné. Nastáva tu v podstate sklenníkový efekt, umenie je niečo určené iba pre istú skupinu odborníkov. Človek sa dnes u nás pomaly bojí vstúpiť do galérie. Vo svete je snaha naopak, skôr o sprístupnenie umenia čo najširším vrstvám. Preto je inštalácia s vysvetlivkami. U nás sa dielo vystaví a obdivujte. Výstavy nie sú dotiahnuté, napríklad chýbajú popisky s textami o konkrétnom diele. Kurátori by mohli vynaložiť väčšie úsilie. Najviac pokrivkáva organizácia galérií. Ja som preto chcela aby ľudia prišli sem a pochopili, prečo tieto obrazy vznikli," pozýva nás autorka.
Leitmotívom jej výstavy je život obyčajného koňa. Vlastne ani nie obyčajného, hlavný hrdina mohol skončiť na bitúnku.
MEDZITITUL: Eny je magnet pre deti
Chodbu v konskej stajni zaplnili zvedavci. Eny zvedavo vykláňa hlavu z kóje, mäkučkú papuľku oddane strká svojej majiteľke za krk a potom odfúkne akoby v rozpakoch z toľkého záujmu detí. Malá rúčka jej opatrne strká do papule mrkvu, uhýbajúc prštekmi veľkým žltým zubiskám.
"Ona im neublíži. Kôň dokáže vycítiť dobré úmysly. Ak je zle, stiahne uši dozadu a potom sa treba naozaj vzdialiť. Eny je magnet na deti," prihovorila sa mi veterinárka Mária Stratilová, ktorá sa spolu s mužom rozhodla usadiť práve na Hornom dvore.
"Dnes je to už nádherný kôň, hoci stopy po zlom zaobchádzaní sú už trvalé. Nechce sa mi hovoriť ako sme ju našli a akú mala ´starostlivosť´. Prišli sme v hodine dvanástej, inak by skončila na bitúnku," rozpráva veterinárka. "Vypiplali sme ju tak, že dokonca má žriebä. Zrejme pomohla akupunktúra, ktorú som jej robila. U nás sa táto metóda pri koňoch používa málo, ale napríklad v Anglicku je rozšírená. Trvalo tri roky kým sme ju dali do poriadku. Eny nie je len taký hocaký kôň. Je to lipicán a pochádza z chovu v Topoľčiankach. Má za sebou ja šťastnejšie obdobie. Ale už nikdy nebude celkom v poriadku," vysvetľuje veterinárka.
Jej veľkým snom je zriadiť okrem klasickej školy jazdenia na Hornom dvore hippoterapiu. "Kôň totiž skutočne vyžaruje pozitívnu energiu, ktorá prechádza na človeka. Mám s tým bohaté skúsenosti. Máme tu jedenásť koní a ostatné sú u nás ustajnené a majú svojich majiteľov. Väčšina z nich nevynechá ani deň aby si neprišli svojho miláčika opatriť. Majú tu dobrú starostlivosť," dodáva Mária Stratilová.
MEDZITITUL: Historik umenia v sedle
Zaujímalo ma ako sa maliarka, ktorá rozvíja abstraktný výtvarný program dostane ku koňom. "Bola to vlastne náhoda, s priateľkou Katkou Bílikovou sme sa rozhodli, že ukážeme deťom kone. Natrafili sme na kobylku Eny a jej majiteľku Andy Bachurovú. Ukázala mi fotografie vychudnutého koňa v zúboženom stave. Rebrá mu hrozivo vyčnievali a mal smutné oči. Bola to práve táto biela kobylka, ktorú som namaľovala na jednom z prvých obrazov. Začala som sa zaoberať tými fotografiami, pracovala som s nimi trochu, robila som si xeroxy, ale potom som si povedala, prečo by som mala to zviera zobrazovať v takomto stave," vysvetľuje výtvarníčka, ktorú priťahuje aj spojenie žena a kôň.
Majú niečo spoločné, a síce ušľachtilé prvky. V histórii umenia sa námet koní neustále opakuje. Prvé zobrazenie pochádza z jaskynných kresieb. Stali sa symbolom sily. A istý čas toto tajomné zviera spájali s ríšou mŕtvych. Neskôr sa kôň pre svoju silu a schopnosť skákať stal slnečným symbolom, ťažným zvieraťom nebeského voza. Kôň bol aj atribútom Poseidóna a v antike je známy ako okrídlený Pegas. Cirkev mu zas pripisuje koňovi pýchu a zmyselnosť, keď vraj vidí peknú ženu žiadostivo erdží. Kone sa stali dopravným prostriedkom bojovníkov a kráľov, ale aj antických bohov. Kôň je dokonca atribútom zosobnenej Európy. A napokon aj rytier statočného srdca Don Quijote jazdil na vychrtnutom koníkovi. Umelci ako Donatello, Verrochio a neskôr Velasquez, alebo van Dyck, radi stvárňovali výjavy koní. Tento námet pretrváva aj v dnešnom umení.
"Zrazu som zistila, že maľovanie týchto nádherných zvierat rozširuje môj námetový a žánrový záber. Dáva mi to nové možnosti pre vyjadrenie sa. Rovnako aj vo svojom abstraktnom programe sa snažím vytvárať nové vzťahy v rámci maľby. Alebo nové systémy napodobňujúce prirodzený spôsob vznikania podstaty sveta. Aby som prišla na to, že chcem vytvoriť niečo nové, potrebujem zažiť skutočnosť. Musím ju spoznať a takto sa zase dostávam k výtvarnej abecede. Tým, že som vystavila obrazy priamo v stajni priviedla som ľudí do prostredia, ktoré by im ťažko mohla galéria nahradiť," hovorí autorka.
Čo si myslí o abstrakcii? "Maliar sa v nej vyčerpá. Abstrakcia vlastne nejestvuje, lebo všetko vychádza z prírodných foriem. Japonci ju napríklad absolútne nerozlišujú. Nikdy nehovoria o abstraktnom a konkrétnom."
Lena Lešková už roky rozvíja program, ktorého základom je pečiatková technika. Tisíckami drobných odtlačkov pokrýva plochu plátna, hovorí tomu synergetický proces. Na prvý pohľad chaos, ale vo vnútri obrazu vládne prísna disciplína. Najnovšie veci z tohto cyklu predstaví v novembri USA. "Keď som vystavovala vo Vysokých Tatrách medzi akademikmi na svetovej konferencii o pôsobení slnečnej energie na zem, bolo tam 150 ľudí z celého sveta. Samí špičkoví vedci, ktorí sa venujú skúmaniu slnečnej korony. Na vernisáži boli Rusi, Američania, a mali sme vážnu diskusie. Zrazu som zistila, že mi niekto rozumie, hoci títo vedci sú vo vzťahu k umeniu úplní laici, systém myslenia máme rovnaký. Cítila som spriaznenosť. Rozumeli čo hovorím."
Rovnako ako astronomický kongres, aj areál Horného dvora v Poľove bol pre výtvarníčku ideálnym alternatívnym priestorom. Umelec si v iných priestoroch odskúša ako to funguje inde. Nielen sterilné výtvarné umenie aké servírujú galérie, ale živé stretnutie s umením. A v tomto duchu zavelil aj historik umenia Miro Procházka: Na kone! Výstavu otvorili z konského chrbta, za zvukov rómskeho "flamenca" v podaní skupiny zo Svidníka.
Pod dojmom tohto konského happeningu sa dokonca návštevníci a najmä deti pustili maľovať na veľké plátno. "Bude to základ nového obrazu, ktorý dotvorím vo svojom ateliéri. Som rada, že sa našlo viac ľudí, ktorí si takto uvedomili význam výtvarného umenia. A možno si práve dnes našli cestu aj ku koňom. Pribudnú možno ďalší maliari, alebo milovníci koní," zamýšľa sa maliarka Lena Lešková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
