(ako americki chlapci z Linkin park) skonštatovali, že budovy môžu byť aj staršie, ako 50 rokov.
A potom sa postavia na Staromestské námestie a čakajú. Najprv ich je len zopár. S pribúdajúcim časom dav mohutnie a čochvíľa pokukuje nahor. Napätie sa stupňuje, ani čoby mala prísť Panna Mária. A keď sa rozozvučia zvony, veru sa aj stojaca hromada zamrví, akoby sa ich každého osobne dotkla. A keď kolotoč skončí, čuduj sa svete, ozve sa potlesk. A keď skončí potlesk, bár aj neprší, dvihnú sa k nebu dáždniky a mrviaci a rozrušný dav sa rozchádza.
Turisti sú na mozog.
Nie však ja. Ja som najprv márne hľadal bulletin pražských krčiem. Niet ho. Kdejaká skala, či tehla má svoj bulletin, ale to, čo je na Prahe to najkrajšie a najchutnejšie, by ste v stánkoch a infocentrách zbytočne vyzerali.
Průvodce pražských hospod chýba. Nemám na mysli tie už sprofanované, ako U fleků, kde sa česky nedorozumiete a kde sa dočkáte len tancujúcich bavorákov. Mám na mysli tie hospůdky, kde pivínko stále stojí patnáct korun, kde točí říznou desitečku a kde chutný gulášek pořídíte už za 50 českých.
Podujal som sa túto medzeru zaplniť. A na konci dňa, keď si U vejvodů podávali ruku susediace dni, mädlil som si ruky, že prvú časť pôchodzky mám zdárne za sebou. Držiac sa švejkovho hesla, v žiadnej krčme si nedať viac ako jedno pivečko, mal som v nohách nachodené kilometre, vo vrecku bloček so stále rozmazanejšími poznámkami a v hlave tisíce brilantných nápadov. Tie mal aj môj kamoš, s ktorým sme sa prekrikovali až do rána.
A ráno, teda až na obed, som na začiatku druhého hracieho dňa, bez peňazí a bez akýchkoľvek poznámok, ktoré sa búhvíkde zapotrošili, pochopil, prečo žiadny pivný bulletin nikdy nevyšiel.
Ale hoci som na turistov na námestí už dobre nevidel, aj tak si myslím, že sú na mozog.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
