exriaditeľa NBÚ v denníku SME a Korzár, ale prekonala všetky očakávania, ktoré naopak rátali s eskaláciou kauzy. Mojžišove vety o pokuse Mikuláša Dzurindu zvrátiť výsledok bezpečnostnej previerky v kauze Govnetu len odštartovali novú fázu druhého najväčšieho škandálu v dejinách Slovenska (neprekonateľný zostáva a asi naveky zostane únos malého Kováča).
Govnet nie je až taká bomba, ako vyzerá. Keď autor včera na tomto mieste písal, že indície a špekulácie o Dzurindových motívoch sa nedajú zverejniť, myslel práve na toto. Len netušil, že sa už práve zverejňujú. Takže koniec indícií - o 150 miliónovom úplatku, ktorý Mojžiš neprijal, aby pustil bezpečnostnú previerku firmy KISS, sa čviriká už dlho. Treba povedať, že časové i vecné súvislosti prípadu Govnet & KISS do Mojžišovho príbehu zapadajú. To dokladajú všetky dobové fakty, ktorými kauza kulminovala až do nepodloženého a vyvráteného obvinenia NBÚ z úniku utajovaných skutočností samotným konateľom KISS-u, akýmsi Ďurianom. Ambície tejto firmy však neobhajoval najsilnejšie Dzurinda, ale SDĽ a zvlášť exminister Ftáčnik. V koncovke pred voľbami sa dokonca zdalo, že prostredie SDKÚ vystupuje najsilnejšie za vypovedanie zmluvy s bezpečnostne rizikovou firmou KISS - čiže v súlade s Mojžišom a NBÚ. V anonymnom inzeráte bol zo spojenia s Mojžišom a podnikateľom Žiakom obvinený dokonca Ivan Mikloš, teda najbližší spojenec premiéra. Tvrdilo sa v ňom, že Mojžiš sám by nedokázal presvedčiť vládu o nevhodnosti KISS-u, takže údajne zaintervenoval Mikloš, vlastniaci jednu s.r.o. spolu s - Milošom Žiakom. Podstatné však je, že bezpečnostná rizikovosť KISS-u bola potvrdená nad akúkoľvek pochybnosť. Rozhodutie NBÚ bolo korektné, takže vtedajšie i včerajšie reči jej šéfov, že o koľko miliárd Mojžiš štát pripravil, sú absolútne na vode.
Ak hovorí Mojžiš pravdu, tak má pravdu aj Fico, že premiér je na odvolanie a nič iného nie je možné. Tomu sa nebráni ani Bugár - zostáva iba maličkosť: podložiť tvrdenie o ovplyvňovaní previerky faktami a koalícia končí. Zásadná otázka na Mojžiša, ktorej sa nedá vyhnúť, ale znie: Prečo prehovoril až v deň svojho pádu? Keby sa Chmel nenechal znásilniť a hlasovanie na vláde dopadlo inak, dnes nevieme - teda široká verejnosť - nič. A keby premiér nezískal väčšinu proti Mojžišovi už nikdy, on veru neprehovorí tiež nikdy. To je po včerajšku zrejmé a fakty nepustia - aj konanie exriaditeľa NBÚ vyzerá účelovo a zle: Keď sa udržím ako riaditeľ NBÚ, pomlčím, ak padnem, prehovorím. Čo to je za prístup?
Ján Mojžiš je nespravodlivo odvolanou obeťou. Proti jeho práci niet výhrad, skôr naopak, chváli ho jediný skutočne kompetentný orgán - NATO. A motivácie premiéra vyzerajú stále nesmierne podozrivo a pofidérne. Až tak, že sú silnou nepriamou indíciou v prospech Mojžišových slov. Ale: Ak má dôkazy, prečo mlčal doteraz? Ak dôkazy nemá, prečo vyťahuje vec v deň svojho odvolania a v pozícii, ktorá môže skončiť pre neho iba trestným oznámením za ohováranie? Na toto jeho spoveď vysvetlenie nedáva. Pri svojej obrane sa Mojžiš dopustil v posledných týždňoch viacerých nepodložeností, ale toto je úplne nezrozumiteľné.
Aj debata s premiérom, aj korupčná ponuka sa odohrali medzi štyrmi očami - priznáva sám Mojžiš. Keď niet svedkov, ako chce ďalej pokračovať? Menoval dvoch ľudí, ktorým oznámil ovplyvňovanie a pokus o korupciu: Mitro a Ivan Šimko. Ani jeden si presne na udalosť nepamätal, čo je doslova absurdné. Neexistuje - na svedectvo o stopäťdesiatmiliónovom úplatku a lobingu premiéra sa nedá zabudnúť. Iba - "zabudnúť". Buď to Mojžiš povedal alebo nepovedal - nevedieť si spomenúť je čistá demencia, totálna skleróza alebo Alzheimerova choroba. Zaujímavé je, že pre večerné spravodajstvo STV si už Šimko akoby začal spomínať - "keďže táto informácia nebola doložená dôkazmi, nemohol som konať".
Tak či inak - Mojžiš udrel veľkú, ale asi do vzduchu. Pokiaľ nevytiahne žiadny nový tromf, mediálne podporí svojho kata, ktorý si lepší darček nemohol želať. Veľmi sa mu zíde, veď o vierohodnosti premiéra v tejto kauze najlepšie hovoria čerstvé preferencie SDKÚ - šesť celé päť, čiže historicky najnižšie. Aj volanie po okamžitej "deložácii" Dzurindu, ktoré opozičný líder oprel o spoveď Mojžiša, je veru bez dôkazov bezpredmetné. Presne tak, ako zostáva totálne nedôvodná "deložácia" Mojžiša.
Exriaditeľ NBÚ sa však unáhlil, nepresvedčil a čo je najhoršie, ak hovoril pravdu, tak svedčil aj proti sebe, pretože mal konať dávno. Ak pravdu nehovoril, tak je to krivé obvinenie - a ex post prvý reálny argument pre jeho odvolanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
