EÚ. Zišli sa vo večnom meste na Tiberi, aby odštartovali seriál asi dvoch desiatok mítingov, na ktorých by do začiatku decembra mali dohodnúť ústavný rámec budúcej EÚ. Treba povedať, že ide o politický proces, ktorý svojím významom a dosahom prevyšuje všetky doteraz známe euroseansy a eurodebaty, vrátane napr. aj dva roky trvajúcich rokovaní o prístupovej zmluve.
Medzivládna konferencia o európskej ústavnej zmluve začala v Ríme pre Slovensko až nečakane úspešne. Z piatich priorít, ktoré si Dzurinda s Kukanom pribalili na cestu s požehnaním vlády a NR SR, vyzerá byť jedna už aj splnená. V sobotu prijatá deklarácia, podpísaná lídrami celej E-25 (únia po rozšírení), totiž hovorí výslovne o ÚSTAVNEJ ZMLUVE, a nie o ústave, ako stojí v pôvodnom návrhu Konventu.
Práve takáto zmena titulu sa objavila, aj keď oneskorene na popud KDH, medzi požiadavkami SR. A veľmi správne. Hoci to vyzerá na formalitu, ide o vážnu vec. Ústavy definujú právne vzťahy, inštitúcie a základné práva v rámci štátnych útvarov. Zmluvy upravujú vzťahy medzi štátmi. Výraz použitý v deklarácii - ústavná zmluva - teda znamená, že členské i kandidátske krajiny sa zhodli na premise, že aj po roku 2009, keď by dokument mal vstúpiť do platnosti, zostane E-25 zväzkom štátov a nebude jednotným štátom. Inak povedané - aj po r. 2009 by mala byť v EÚ dominantná medzivládna forma spolupráce a nie centrálne velenie z Bruselu.
Ale pozor. Otázne je, či tomu tak aj bude. Zdanlivo rýchla a nečakaná dohoda na forme môže byť aj zradná - stokrát podstatnejší je totiž obsah. Názov dokumentu je symbol, zámer, ktorý sa môže naplniť, ale môže aj oslepovať. A nemali by sme sa nechať zmiasť - text, ktorý má medzivládna konferencia pred sebou, zmene hlavičky vôbec nezodpovedá. A ministri zahraničných vecí sa v sobotu už aj dohodli, že v predloženom návrhu ústavy, vlastne teraz už ústavnej zmluvy, je dovolené otvárať čokoľvek, ale štát, ktorý sa k tomu odhodlá, musí zorganizovať všeobecne prijateľný kompromis. Toto de facto znamená, že z výtvoru, ktorý predložil predseda Konventu Giscard d°Estaing, sa stáva do kameňa vytesané písmo. V skrumáži záujmov a priorít 25 štátov je veľmi ťažko predstaviteľné, aby sa nad rámec už vyjednaných kompromisov s niečím reálne hýbalo. A to už nie je dobre - práve preto, že medzi včera zmeneným názvom a obsahom je zakomponovaný rozpor.
Na výsledky z Ríma sa takto môžeme pozrieť z dvoch uhlov pohľadu. Optikou vládnych priorít dopadlo prvé kolo pre SR skutočne dobre a "plná spokojnosť" Eduarda Kukana nie je prehnaná. Problematické okruhy, ktoré dostali zelenú, že sa môžu otvárať, zahŕňajú (okrem zmeny z ústavy na ústavnú zmluvu) aj ďalšie naše požiadavky: "Jedna krajina, jeden komisár", prehodnotenie mechanizmu kvalifikovanej väčšiny, zachovanie rotujúceho predsedníctva (aspoň na ministerskej úrovni). Dá sa teda povedať, že navzdory dlhodobo absentujúcej diskusii sa Slovensko trafilo do väčšinovej objednávky a naše priority korelujú s ambíciami viacerých, najmä menších krajín. Treba tiež zdôrazniť, že tieto priority sú pozitívne a v súlade so štátnym záujmom SR. To znie ako banalita, ale nie je - napr. HZDS, a čiastočne aj Smer, teda dve najsilnejšie opozičné formácie kritizovali vládnu pozíciu ako málo "eurofederálnu". Mečiar dokonca vykrikoval, že východiská vlády sú celkom pomýlené a mali by sme sa stotožniť s "francúzsko-nemeckým návrhom".
Optika číslo 2 - optika ostrejšia - však hovorí, že napr. "jedna krajina, jeden komisár" je malichernosť. A v národnom záujme je akurát do tej miery, že najvyššia trafika, aká v Bruseli vôbec existuje - Európska komisia - bude mať stále slovenské zastúpenie. Aj s hlasovacím právom. To je však z hľadiska občana úplne zanedbateľné. Podobne nepodstatná je aj otázka zachovania rotujúceho predsedníctva - ak to vyjde, Slovensko bude v žiari reflektorov raz za 12 rokov. Skutočne prevratné veci ale ležia v Giscardovom návrhu úplne inde. Je to predovšetkým obrovská nádielka tzv. zdieľaných kompetencií, ktoré sa budú môcť (či už jednomyseľne, alebo kvalifikovanou väčšinou, to sa ešte ukáže) niekedy v budúcnosti presunúť do výlučnej kompetencie Bruselu. Tento problém by sa podľa sobotňajších dohôd už nemal otvárať - teda ak sa nenájde široký kompromis. Slovensko však ani nechce - a ani žiadna iná krajina. Práve mechanizmus "pohyblivých" kompetencií ale zakladá možnosť nebývalej centralizácie EÚ, pričom federalistických princípov je v texte ešte viac. A to je problém: Ústava či ústavná zmluva - ak sa obsah neprekope, ide fakticky o založenie spoločného európskeho štátu. A to nad hlavami voličov, keďže je to vnútorne dynamický dokument, ktorý umožňuje zavádzanie obrovských zmien mimo štandardného demokratického procesu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
