to má už asi prehrané. Nech sa páči - voľba nového riaditeľa NBÚ je iste povinnosť, s ktorou sa v koalícii budú musieť vyrovnať.
Ako prioritná téma je ale nástupca po Mojžišovi skoro zvrhlosť. Prvý bod debaty na koaličnej rade musel byť o inom: Ako sa majú Mikuláš Dzurinda a Pavol Rusko po vyhláseniach odvolaného Mojžiša. Bolo povinnosťou KDH a SMK, aby nastolili najzásadnejšie otázky, bytostne sa týkajúce dôveryhodnosti nielen koalície, ale aj Slovenska. Veď Mojžišove slová o tom, že padol ako obeť spravodajskej hry, ktorej "koncovkou má byť odvolanie Jozefa Šáteka" a ten "je problémom Dzurindu, Ruska a Mitra", kompromitujú až na dreň celú vládu i politický systém krajiny. Ak vynecháme Mečiarovu - nedokázanú - úlohu pri zavlečení malého Kováča, na Slovensku zatiaľ neodzneli obvinenia siahajúce tak vysoko, na samú špicu ústavných činiteľov. A nepredniesol ich hocikto, ale exriaditeľ NBÚ, tešiaci sa do posledných chvíľ plnej dôvere Západu. Váhu jeho slov azda znižuje len čas, ktorý si pre záchvat "glasnosti" vybral.
Niežeby sme sa nádejali, že na výzvu Bugára a Hrušovského si Dzurinda s Ruskom nasypú všetky popolníky v budove na hlavy a priznajú hriechy. Majú však čo vysvetľovať a ak KDH a SMK berú sami seba ešte trochu vážne, koalícia sa nemôže pohnúť ďalej, kým nedostanú akceptovateľné vysvetlenia. Premiér musí odpovedať predovšetkým na to, že prečo za tri dni ešte nestihol podať trestné oznámenie. On, ktorý sa vždy vystatoval, že "je prvý, ktorý vždy koná, keď treba konať". Je absurdný jeho pingpong, že na ťahu je Mojžiš a nech žaluje on, ak má dôkazy. To je vrchol - ak sa Mojžišovi žalovať nechce, tak čo? Veď ho ohovoril pod čiernu zem! To, čo riaditeľ NBÚ verejne povedal, teda že ovplyvňoval bezpečnostnú previerku, pričom naznačil premiérovo spojenie s korupčníkmi, diskvalifikuje Dzurindu na veky vekov a pre akúkoľvek funkciu.
Takisto by mali KDH a SMK žiadať, aby premiér objasnil svoju aféru s Petrom Tóthom. Nielen Mojžiš tvrdí, že je ho vidieť často na Úrade vlády. A ak je stále zamestnancom SIS, Tóthov výskyt na ÚV z akéhokoľvek titulu je vrcholne neštandardný. Tiež by sa mali Dzurindu spýtať, ako to bolo s jeho návštevou NBÚ vo februári 2002. Rozprával sa s Mojžišom medzi štyrmi očami alebo nie? Prečo sa premiér vybral osobne na NBÚ vyjednávať o rozpočte pre túto inštitúciu? (To je známa kauza - Schmögnerová v návrhu rozpočtu na r. 2002 na NBÚ jednoducho zabudla, v NR SR pozmeňovací návrh na nejakých 300 miliónov neprešiel, hoci poslanci mali k dispozícii voľnú miliardu na rozdelenie podľa vlastného uváženia.) Je bežné, aby premiér chodil osobne na každý úrad, ktorý sa cíti rozpočtovo nedofinancovaný?? Predsa na to, či Dzurinda pri tejto príležitosti požiadal o diskusiu medzi štyrmi očami, ako tvrdí Mojžiš, musia byť svedkovia, ak predtým jednal s celým vedením NBÚ. A ak prizná aspoň to, že osamote s Mojžišom debatovali, tak o čom, ak nie o Govnete? To sú otázky, na ktoré sa koaliční partneri nemôžu nespýtať.
Alebo kamarát Rusko: prečo si vyžiadal stretnutie s Mojžišom v novembri? Čo urgentného asi tak museli v spoločnosti s Nemcsicsom a podnikateľom Lukešom riešiť? Objavili sa názory - aj rozumných ľudí - že tento kontakt kompromituje Mojžiša. Je to dosť diskutabilné - predsa on bol požiadaný o stretnutie a nebolo vopred jasné, že predmetom debaty bude téma, týkajúca sa jeho práce. Napokon - ani Mojžiš neprezradil, o čom debatovali. Čo tak sa opýtať Ruska na koaličnej rade? Kontakt kompromituje práveže vtedajšieho podpredsedu NR SR - čo chcel od riaditeľa NBÚ? A čo chcel pred voľbami, keďže Mojžiš spomína, že návrhy na intímne posedenie mu adresoval už viackrát, lenže on odmietal.
A tak ďalej: KDH a SMK by mali rozobrať na súčiastky všetky tri mediálne výpovede Jána Mojžiša a nenechať bez povšimnutia jediný moment, ktorý vrhá tieň na ich koaličných partnerov. Toto nie je sranda - ak má Mojžiš pravdu, oni proste nemôžu v koalícii pokračovať, inak sú od tejto chvíle spoluzodpovední. Iste, nezvratné dôkazy, že Mojžiš trepe bludy, sa nedajú žiadať. Základné vysvetlenia situácií, o ktorých hovoril Mojžiš, však áno. A trestné oznámenie vyžadovať od Dzurindu ako podmienku ďalšej spolupráce - lebo kto mlčí, ten svedčí.
Verejné vyznenie konfliktu hovorí zatiaľ jednoznačne pre Mojžiša. Nevieme, či hovoril pravdu, ale vieme sa aspoň oprieť o zreteľné vysvetlenia a dôvody, ktoré ponúkol a môžu sa preverovať a hodnotiť. Jeho verzia je verejne prístupná a čitateľná. Dzurinda pracuje s hmlou a to ešte metódami, ktoré sú neakceptovateľné. Kto toto nevidí, oslepol - alebo vidieť nechce. Pokiaľ sa Bugár a Hrušovský zmieria s týmto obrazom a nechajú dej na vôľu božiu, stanú sa z nich spolupáchatelia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
