napríklad teroristom, únoscom, vrahom, akým bol aj narkoman Henrich Masár z kauzy únosu a vraždy, ktorá v lete otriasla Slovenskom.

Veliteľ útvaru Igor Matiašovský (42) začínal na protidrogovom. V roku 1999 robil zástupcu veliteľa krajským kukláčom v Nitre, odkiaľ ho vtedajší policajný prezident Ján Pipta zavolal robiť veliteľa ÚOU. Vzorom mu je britská elitná jednotka SAS.

Koľko má váš útvar príslušníkov?

„To je tajné."

Aký je prijímací proces do útvaru?

„Najprv policajný prezident vyhlási výberové konanie, potom sa študujú personálne spisy. Uchádzači musia splniť fyzické testy, ktoré nie sú príliš náročné a bežný mladý človek by ich mal zvládnuť. Sú to disciplíny ako beh na sto metrov, na tri kilometre, dvanásťminútový beh a podobne."

Aký by mali mať čas?

„Za dvanásť minút by mali zabehnúť 2 800 až 3 600 metrov, sto metrov od trinásť do pätnásť sekúnd a podobne. Nič nedosiahnuteľné. Potom uchádzači absolvujú psychotesty. Ak uspejú, nasleduje takzvaný pekelný týždeň. Počas piatich dní absolvujú testy na fyzickú odolnosť, psychologické testy, majú stále nedostatok spánku, jedla a cielený nedostatok tekutín."

Ako to vyzerá v praxi?

„Uchádzači idú do lesa, dostanú azimut a podľa neho pochodujú. Pokiaľ sú inteligentní, do cieľa dorazia, ak nie, ale sú mimoriadne fyzicky odolní, dorazia tiež. Pokiaľ im niektorá z týchto vlastností chýba úplne, treba ich ísť hľadať."

To sa už stalo?

„Stáva sa to, našťastie sme ich dosiaľ vždy našli. Je to bežná procedúra, ktorá sa neaplikuje len u nás, ale aj v zahraničí. Ďalej musia uchádzači plniť rôzne disciplíny pod psychickým a situačným stresom. Napríklad dostanú prečítať kartičky s menami, vzápätí sú vystavení dlhodobému psychologickému zaťaženiu a musia vykonávať fyzicky veľmi náročnú činnosť. Na záver bez toho, že by vedeli, že prichádza koniec, musia si spomenúť na čo najviac mien na kartičkách."

Keď zvládnu pekelný týždeň, čo nasleduje potom?

„Záverom týždňa prídu uchádzači do útvaru, kde zasadá komisia. Vysvetlia svoju motiváciu, prečo sem chcú ísť pracovať. Inštruktor referuje, ako sa prejavili. Ak uspejú a presvedčia, majú právo podať si žiadosť o preloženie do útvaru. Pol roka sú vo výcvikovej čate a ak uspejú, stanú sa kmeňovými príslušníkmi útvaru."

Stalo sa, že musel niekto odísť až v tejto poslednej fáze?

„Áno. Celý čas bol dobrý, až sa ukázalo, že v kolektíve sa nevie presadiť alebo má tendenciu strhávať na seba neprimerane veľa zodpovednosti."

Aký je plat vášho príslušníka?

„To nemôžem povedať, ale príliš sa nelíši od platu štandardného policajta. Náš príslušník má navyše iba rizikový príplatok a dostáva tiež príplatok v rámci akcií a pohotovosti, ktoré robí nadčas. U väčšiny statočných príslušníkov peniaze nehrajú rolu. Za peniaze sa to robiť nedá. Ani tu, ani v zahraničí. Napríklad v Nemecku niet rozdielu medzi platom príslušníka GSG 9, čo je elitná protiteroristická jednotka, a platom príslušníka, ktorý chodí na futbal dohliadať na morálku fanúšikov."

Hovoríte, že peniaze nahrajú rolu, lenže sa povráva, že aj pre nízky plat si mnohí vaši príslušníci privyrábajú ako ochranka v podnikoch alebo pre podnikateľov. Aké s tým máte skúsenosti?

„Nie som inšpekcia, môžem len minimalizovať riziko, že sa to stane. Kto raz pričuchne k peniazom, nikdy neprestane. Peniaze majú obrovskú moc. Ak niekto robí u istého typu podnikateľa, ten ho skôr či neskôr začne používať na veci, ktoré s ochranou nemajú nič spoločné vydieranie."

Stalo sa, že niekto musel pre to odísť?

„Stalo. Bohužiaľ, je to ako rakovina. Šíri sa to nekontrolovateľne, rýchlo, v skrytej podobe. Keď to prepukne navonok, býva neskoro. Napríklad v Maďarsku existovala od polovice osemdesiatych rokov elitná protiteroristická skupina Komondor. Za socializmu ju vycvičil a vyzbrojil izraelský Mosad. Potom, čo Rakúšania odmietli sprostredkúvať transfer ruských Židov do Izraela cez viedenské letisko pre niekoľké teroristické útoky, začal tento transfer prechádzať cez Budapešť. Tiež tu bol teroristický útok, preto Maďari vycvičili toto komando. Začiatkom deväťdesiatych rokov bolo celé rozpustené. Jeho príslušníci podľahli rakovine. Dvaja z nich sa dopustili nájomnej vraždy."

Možno aj teraz v útvare niekoho podozrievate.

„Áno, je to možné."

Čo v takom prípade robíte?

„Okrem toho, že to môže šetriť inšpekcia, snažím sa eliminovať jeho prístup k utajovaným skutočnostiam a účasť na akciách."

Ako vzťah s podsvetím vzniká, nájdu si ho sami?

„Neviem, nikto sa mi k tomu nepriznal. Viceprezident Spišiak raz povedal, že podsvetie má záujem o ľudí, pracujúcich v týchto zložkách, práve pre ich vycvičenosť a informácie. Vedia napríklad, kedy idú von, nemusia ani vedieť, na koho, ale je to signál pre podsvetie, že vtedy sa niečo bude diať."

Stalo sa, že vám pre prezradenie nevyšla akcia?

„Áno."

Vedia príslušníci, čo budú robiť aj deň dopredu?

„Môže sa to stať. Môže sa stať aj to, že podrobnosti sa dozvedia až cestou. Pred dvoma rokmi bolo lúpežné prepadnutie banky v Piešťanoch. Prví boli na mieste krajskí kukláči, neboli však dostatočne silní a nemali vyjednávača. Páchateľ bol zamknutý v banke aj s klientmi a chcel vyjednávať. Naši vtedy vykonávali výcvik. Priamo z neho vyrazili do Piešťan. Mali minimum informácií, nevedeli, aký je vývoj, aká je konfigurácia objektu, kde je voda, plyn."

Tam nakoniec vyjednával obyčajný policajt, nie?

„Áno, medzitým začal vyjednávať riaditeľ odboru kriminálnej polície, páchateľ sa vzdal a on bol mimoriadne povýšený. Sú na to rôzne názory. Na jednej strane riskoval život a pomohol rukojemníkom, na druhej strane na to nebol pripravený. Ak by páchateľ mal náboje, lebo v skutočnosti žiadne nemal, a chcel by ich použiť, tak ten vyjednávajúci policajt ohrozoval svoj život aj životy ľudí v banke. V Kaplne (zadržanie Henricha Masára pozn. redakcie) už trnavskí kukláči mali svojho vyjednávača a odviedol obrovský kus roboty. Podarilo sa mu nadviazať kontakt, udržať ho."

Ako sa to robí?

„Páchateľ nemal kam utiecť, vyhrážal sa smrťou rukojemníkov a sám o vyjednávača žiadal. Ten s ním začal komunikovať. Podarilo sa mu vyjednať výmenu rukojemníkov za jeho bývalú družku."

Skončilo sa to tak, že ste Masárovi strelili do hlavy.

„Strelec mal eliminovať páchateľa, nie ho zabiť, a to sa mu podarilo. Bývalú družku mal k sebe pripútanú, prestal vyjednávať a položil ultimátum. Posledné jeho slová boli, že ak nedostane drogy, zabije seba aj ju. Chcel konkrétny druh drogy, v konkrétnom množstve, nezamiešaný, ale takúto požiadavku polícia nemôže splniť. Vtedy sme zakročili."

Sú zákroky, pri ktorých je nutné páchateľa zabiť?

„Našou primárnou úlohou nie je usmrcovať páchateľov, ale eliminovať hrozbu. Pod slovo eliminovať sa zmestí aj usmrtenie, ak to nejde inak."

Ktorý zákrok bol pre vás najnebezpečnejší? Teroristov z IRA, ktorých ste zadržali pri Piešťanoch v roku 2001?

„IRA bola nebezpečná do momentu zákroku, lebo nikto nevedel, ako sú ozbrojení, či majú trhaviny a či sú schopní ich použiť. Až po zadržaní vyšlo najavo, že vôbec nemali zbrane a zákrok ich pristihol absolútne mentálne nepripravených. Pritom ten najskúsenejší z nich bol číslo dva pravej IRA, druhý bol financmajster a tretí vyťažovač, teda človek, ktorého používali pri výsluchoch. Ako svoj obľúbený nástroj pri výsluchoch používal vŕtačku Black and Decker."

Čo to znamená, že neboli mentálne pripravení?

„Niekto, kto prejde výcvikom, je stále pripravený ho aplikovať. V ich prípade, ak by boli zadržaní napríklad na území Anglicka, mali by pri sebe zbraň a použili by ju."

Ktorý zákrok bol teda najrizikovejší?

„Podľa mňa Kaplna."

Prečo?

„Nadrogovaný, ozbrojený páchateľ sa v ten deň ešte pred rukojemníckou drámou dopustil chladnokrvnej vraždy strelil muža, vyhodil ho z auta, a keď sa vracal, tak ho ešte dostrelil. Bol podozrivý zo spáchania ďalších dvoch brutálnych vrážd. Bol v objekte, z ktorého nemal ako uniknúť, a vedel, že tam je polícia, veď s ňou vyjednával. Mal troch rukojemníkov a bol to narkoman. Jeho správanie bolo nevypočítateľné."

Ktoré zákroky sú ešte rizikové?

„Proti výrobcom drog. Ak ich vyrábajú v bytoch, sú tam chemikálie, elektrický prúd, oheň, voda. Hrozí výbuch a straty životov."

Vaše zákroky vyzerajú zrejme prevažne tak, že niekam prídete, kde je párty, na ktorej je organizovaná zločinecká skupina, a vy ju zadržíte.

„Sú najčastejšie. Týchto ľudí služba, ktorá nás žiada o zákrok, považuje za mimoriadne nebezpečných a ozbrojených, inak by policajný prezident nedal súhlas na naše nasadenie."

Bránia sa?

„Zriedka. Pokiaľ sme dobre pripravení, je moment prekvapenia, prečíslenie mužov a hlavní, zamedzia sa možnosti úniku, obrana je minimálna. Unikať sa pokúšajú, stačí spomenúť Sátora. Ten sa ubránil a utiekol mi."

Vy ste boli tým, čo jednu z únikových ciest nezablokoval. Kde sa stala chyba?

„Je to celý rad dôvodov, ktoré nechcem rozoberať. Nie preto, že sa bránim zodpovednosti, ale vyšetruje to inšpekcia. Ľudovít Sátor je stále na slobode a určite číta noviny. Som ochotný sa k tomu detailne vrátiť, keď bude Sátor zadržaný." (Sátor je obvinený, že si objednal vraždu Pápayovcov. Je naňho vydaný medzinárodný zatykač, hľadá ho aj maďarská polícia pozn. red.)

Ako často zakročujete?

„Sú týždne, keď sú tri akcie, a keď nie je ani jedna. Ročne je to približne 150 až 160 akcií."

Ako sa podsvetie správa, keď prídete?

„S rešpektom. Väčšina z nich má z podobných akcií skúsenosti, kontrolujú sa, nekladú odpor."

Nestáva sa, že sú zlomení?

„Zažil som vydieračov, ktorí šírili strach a hrôzu, a v momente zákroku vypustili telesné tekutiny."

Pred časom ste vyvalili bránu na Majského revíre v Obyciach. Rodina po zákroku hovorila, že načo to bolo dobré, keď vám správca aj tak išiel otvoriť. Prečo ste to urobili?

„Vrátil by som sa ku kauze Elektra. Že či existoval nejaký iný spôsob, ako vojsť do vnútra. Existoval stačilo otvoriť dvere a nemuselo sa trhať. Takisto ten správca preukázateľne dlhý čas vedel, že policajti sú všade okolo, mohol otvoriť. Sú to len špekulácie, že už by ju otvoril. Prečo ju hneď neotvoril?"

Ako to zobral Majský?

„Správal sa korektne, vizuálne na tom nebol veľmi zle. Naložili ho do sanitky, s ním v nej išli aj naši príslušníci."

O príslušníkoch sa niekedy povie, že sú hora svalov a prázdne hlavy. Ako vtedy reagujete?

„Veľmi podráždene. Nie je to pravda. Sú typy, ktoré naberú maximum svalov, ale tí nepatria do nášho útvaru. Sem patria kreatívne typy, ktoré sú schopné doviesť úlohu do úspešného konca. Hory svalov sú navyše nepoužiteľné, pretože väčšine akcií predchádza oboznamovanie sa s terénom. Skupina ide v civile a nedá sa vylúčiť, že sa tam bude pohybovať aj niekto zo záujmových osôb. Musel by to byť čistý tupec, ak by si nevšimol, že je to buď policajt, alebo vagabund. Pre nás sú výhodnejšie nenápadné typy, ktoré sa dajú poslať kamkoľvek a nikde nepôsobia rušivo."

Na kúpalisku vo Veľkom Mederi zbili jedného vášho príslušníka, ostatní mu išli na pomoc a už nie sú v útvare. Čo sa tam vlastne stalo?

„Náš príslušník tam bol súkromne s rodinou a nezavinene sa dostal do konfliktu s ľuďmi zo skupiny Norberta Kočiša, ktorý mal v minulosti blízko k skupine Pápayovcov."

Aký to bol konflikt?

„Hral volejbal, oni prišli, vyhodili ho, oponoval im, a tak ho zbili. Keď do veci vstúpilo obvodné oddelenie, tak skôr držalo stranu páchateľom. Príslušník telefonoval do útvaru, aby tam za ním prišla pohotovostná čata, aj keď na to nemá právo. Príslušníci tam išli súkromne, ale nešli mu len pomôcť, ale i vykonávať vendetu, čo je neprípustné. Časť z nich sa postarala o rodinu a poskytla im sprievod až domov, čo je v poriadku. Druhá skupina začala hľadať tých bitkárov a robila to dosť neštandardne. Potom malo prebehnúť nejaké stretnutie, kde sa mali vyrovnať, ale to už do veci vstúpil viceprezident Spišiak, a nestalo sa to."

Čo ten príslušník, ktorý hral volejbal?

„Bol dlho práceneschopný. Nastúpil naspäť do útvaru, ale nie je velený do akcií, prechádza rehabilitáciou."

A Kočiš?

„Ten je odvtedy na úteku."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.