vytrvalca a v súčasnosti šéftrénera Pavla Madára (na snímke). Zaslúžene sa po skončení podujatia vytešoval spolu s atlétmi, ktorí spôsobili radosť. Na trati mal viacerých zverencov piatich v maratónskom zápolení a jedného v polmaratóne. "Marcel Matanin bol výborný, zabehol skvelý čas. Na to, že bežal prvý maratón v živote, dokázal obrovskú vec," začal v rýchlosti hodnotiť uznávaný kouč. Už predtým sa hovorilo, že Matanin hodlá to, aby sa časomer zastavil v jeho prípade pod 2:20 hod. Ukázal nesmiernu kvalitu a bojovnosť, nie div, že túto métu značne prekročil. Matanin dobehol štvrtý a pred dvoma rokmi bol i Lipovský z rovnakého klubu na tej istej pozícii. "Aj ja som bol dva razy na MMM štvrtý, je to akési začarovné umiestnenie pre nás. Azda nabudúce to už prelomíme."

Na margo východniara, ktorému sa ušla nie menšia publicita ako prvým trom v cieli, dodal: "Vedel som, že to zvládne, hoci maratón je zradný. Videl som ale, čo má natrénované a v posledných jednotkách v príprave sa ukazoval vo fantastickej fazóne. Všetko nasvedčovalo, že by sa mohol dokonca priblížiť sa k hranici 2:16." Kritické úseky mal kouč v merku, vedel, kde treba pridať povzbudenie, pomôcť prekonať prípadnú krízu a nájsť spôsob, ako vyžmýkať ešte poslednú štipku síl. "V závere som musel byť na dohľad, aby som inšpiroval borcov, dodal im presvedčenie, že to zvládnu. Keď Marcel zostal sám, bolo potrebné, aby som zakričal, pridal radu. Škoda, že práve vo finiši nebol s ním žiadny spolubežec, mohlo to dopadnúť ešte lichotivejšie." Kríza prišla pre najlepšieho Košičana na 38. kilometri, ale bol to len záchvev oslabenia dispozície i fyzického potenciálu. Popasoval sa s tým úspešne. Predtým tento pretekár robil vodiča, túto robotu zvládol tiež svedomito, okúsil atmosféru, ale predsa len porcia, ktorú zvládol, nebola taká ako tentoraz. Ozaj a nemohol presedlať na klasický maratón už skôr? "Myslím si, že nie. Teraz prišiel vhodný čas." Ďalšia orientácia u skvelého východniara bude teda aj taká, že maratónom sa nebude vyhýbať. Zámerom je, že dva do roka by mohol zvládnuť. Jeden na jar, druhý v jeseni. Po takomto zákusku sa mu nemožno ani čudovať a je tu aj vidina ešte ďalších výsledkov, ktoré by mohli ozdobiť jeho kariéru. "Orientovať sa budeme na kvalitu, nie kvantitu." A čo Lipovský? "Trošku sme čakali viac. Jeho tréningy som v závere až tak dôslednej nemapoval, pripravoval sa sám. Možno nabehal menej než mal. Neviem však presnú príčinu toho, že nedosiahol to, čo sme chceli."

Madár viackrát figuroval v štartovnej listine MMM na sklonku 70. rokov a v 80. rokoch. Ako tréner dirigoval zverencov tiež v niekoľkých vydaniach akcie. Také podmienky ako naposledy, si však nepamätá, iba z počutia vytiahol útržky, že kedysi dávnejšie, keď ešte ani on nebehal na MMM, bolo niečo podobné. "Možno v roku 1974 tiež tak lialo. Podľa mňa sa nebeží v takom počasí až tak zle. Je síce trošku chlad, ale zase je u bežcov lepšie odvádzanie tepla. A pri takejto dištancii je to potrebné. Treba mať ale v poriadku svalstvo, napríklad Marcel sa nesťažoval na chlad, nohy ho poslúchali, akurát ramená mal zimomravé. Možno by sa dalo niečo urobiť v oblečení, ale to sme nemohli predvídať, lebo na štarte sa ukazovalo, že bude fajn, bola iná teplota ako po hodine." Inak, Paľo sa kedysi obliekal až počas behu, ak mu bolo nepríjemne.

Pavla Madára sme museli chtiac nechtiac opáčiť výzvou, či by si ešte trúfol na košické podujatie v role aktívneho bežca. "Išiel by som, čoby nie, len by som sa musel dať do poriadku. Porobiť svaly a odstrániť slabiny. Možno by to vyšlo, ale v rámci možností. Naposledy som bežal maratón pred ôsmimi rokmi, no neviem, či by som sa pustil znovu do tohto trápenia. Musel by som byť naozaj v dobrej konštelácii."