Michaela TELEPOVSKÁ
"Hostesi sú dobrovoľní pracovníci, ktorých jediná odmena bola možnosť dostať sa na predstavenia zadarmo.", vyjadrila sa k otázke hostesov tlačová tajomníčka Divadelnej Nitry, Gabriela Hudáková. Táto možnosť prilákala tohto roku okolo 60 študentov, dobrovoľníkov, motivovaných obdobnou vetou, zakotvenou v prihláške. Išlo prevažne o nitrianskych študentov, ale našli sa aj študenti z iných miest, ktorých na festival prilákala náklonnosť k divadlu a do Nitry teda prišli len kvôli festivalu.
Podmienky, za ktorých hostesi pracovali však vôbec nezodpovedali nepísanej dohode, ktorá platila po minulé roky, i keď tohtoročný festival priniesol aj iné zmeny, medzi tým takú, ktorá nepripúšťala vstup študentov bez vstupenky. Organizátori túto možnosť zrušili, čím si proti sebe popudili širokú študentskú verejnosť. "Bola som tu aj minulý a predminulý rok a stále som sa na predstavenie dostala. Aj keď som sedela len na schodoch, bolo mi to jedno. Začína to byť len a len o peniazoch," povedala nám študentka UKF. "Včas boli avízované zľavy. Mali sme tri druhy zliav, pre študentov aj novinárov, ktorými sme vlastne chceli predísť tomu, aby sa študenti kopili pred sálami a aby boli dodržaná požiarna bezpečnosť," napriek tomu, pominulé ročníky to platilo. Výnimkou mali byť len hostesi, ktorí sa ale paradoxne museli pasovať s rovnakou prekážkou. Prvoradí boli návštevníci s lístkami a ak bola sála vypredaná, hostesom len zavreli dvere pred nosom. Odpracované hodiny nikoho nezaujímali." Po minulé roky nebol problém dostať sa na akúkoľvek hru", povedala nám Zuzana, osobná asistentka Zuzany Trnkovej, manažérky pre prezentáciu a hostesky. Druhá strana, pani Hudáková má na vec iný názor: "Je samozrejmé, že ak majú hostesi povinnosti, nemôžu sa dostať na každé jedno predstavenie, no väčšina sa na predstavenia dostala. Sú aj prípady, keď sa niekto dostal len na jedno-dve. Ale to je veľmi subjektívne."Bratislavská hosteska Lea Vitkovská hovorí:"Sú tu ľudia, ktorí sa nedostali na predstavenia, len pracovali. Vidím, že je to nedocenené. Vadí mi, že tu pracujeme, naozaj nejeme, nespíme, a niektorí ľudia sú na nás dosť nepríjemní." Otázka stravovania bola tiež jednou z konfliktných záležitostí festivalu. Lea pokračuje:"Na organizácii sa mi nepáči strašne veľa vecí, i keď festival ako taký je super. Na druhej strane tu vznikajú strašné nedorozumenia a nikto nemá ochotu to riešiť. Pritom my sa snažíme a to asi nikto nevidí. Napríklad je tu problém so stravou, mnohí sa sťažujú, že sú hladní. Chlebíky sa robia len dvakrát za deň a kto príde medzitým jesť už nemôže. Okrem toho, týždeň jesť len chlieb so salámou a mať z toho len dva chlebíčky denne, tak neviem." Košický hostes Ján Luterán, sa po dvoch dňoch radšej vrátil domov:"Niektoré veci nevyšli tak, ako som si predstavoval. Organizácia nevyšla."
Mimonitrianski hostesi boli prvé tri dni ubytovaní na Základnej umeleckej škole, na sídlisku Klokočina:" Pešo nám cesta trvala okolo 30-40 minút, nemohli sme si vždy platiť cestovné, či taxík. Ale najhoršie bolo, že sme nemohli spať. Kľúč mala len jedna osoba, ktorá mala na starosti okrem nás, košičanov, ďalších ľudí. Z centra sme odišli, až keď chcela väčšina. Jednoducho sme sa nevedeli dostať spať, skôr ako o 3-4hodine ráno. Nehovoriac o tom, že nástup sme mali o ôsmej. Prišli sme, absolútne unavení a oni nám povedali, že naša práca začína o 11:45...", hovorí jedna z košických hostesiek Dana Kravčíková. V pondelok sa ale ocitli na ulici. Gabriela Hudáková sa na túto tému vyjadrila:"Pokiaľ viem, s ubytovaním mali problém len košickí hostesi, ktorí boli aj tak dohodnutí na prácu na tri dni. Ak ostali dlhšie, bolo to ich slobodné rozhodnutie...", tento problém sa však týkal aj hostesiek z Bratislavy,"normálne sme im poslali prihlasovací formulár a oni nám odpísali, že nevadí, že sme z Bratislavy, ubytovanie sa vyrieši. Teraz už viem, že som tomu nemala veriť.", hovorí hosteska Danica Matušová."Nikomu sme nehovorili ako dlho zostaneme, neviem, kto vydedukoval, že tri dni. Jediné, čo k tomu môžem povedať je, že sme mali šťastie na ľudí, i keď nie organizátorov, ktorí nám s ubytovaním pomohli.", vyjadrila sa košičanka Dana."Napriek tomu to bola paradoxne dobrá škola života. Odteraz sa budem k ľuďom a veciam stavať s oveľa väčšou nedôverou..."Azda za všetko hovorí vyjadrenie spomínanej osobnej asistentky Zuzany, mimochodom nitrančanky, ktorá hovorí:"Budúci rok ma už na túto prácu nikto nenahovorí. Každý rok je tu menej hostesov, niektorí odišli ešte počas festivalu...Minulý rok nás tu bolo okolo 120..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
