niekoľkoročnej pauze. Momentálne sa na koncertné pódiá vracajú s novou chuťou a na nedostatok záujmu sa (opäť) nemôžu sťažovať. Ťažko prehliadnuteľný spevák spomínanej kapely Roman Galvánek si účinkovanie v hudobnej sfére zámerne naprogramoval. A treba podotknúť, že žiadna z jeho početných profesií sa k nemu nehodila viac...

Okrem toho, že robíš hudbu a scenáre, pôsobíš dokonca aj ako básnik, čo o tebe veľa ľudí nevie. Čo z toho považuješ za svoju prioritu?

- Hudbu. Myslím, že hudba bola u mňa vždy prvoradá vec.

Kedy si si vôbec naplno uvedomil,že sa chceš venovať hudbe?

- Ja som si proste naprogramoval, že ja budem hudobník. Členovia kapely sú moji kamaráti zo sídliska. Už predtým sme hrávali, mali sme také kapelky, a už po polroku, kedy vzniklo O.B.D., sme už mali veľké koncerty a ponuky od vydavateľstiev, a potom trošku neskôr sme vyhrali cenu MaxiSuperu a všetko to prišlo veľmi naraz a strašne rýchlo, v prvých troch rokoch sme mali Grammy a okrem toho všetko, čo sa len dalo dosiahnuť. A to sa nejak nedá naplánovať, že ja chcem toto a keby sme nejak vydobíjali túto pozíciu na hudobnej scéne, asi by sa nám to ani nepodarilo. Našou nonšalantnosťou a tým,že sme sa nikde netlačili, sa to stalo.

A potom ste sa rozpadli, aké ste na to mali dôvody?

- Dôvody boli tie, ktoré som spomenul, že sme dosiahli naraz všetko, boli sme unavení, hrávali sme dvesto koncertov ročne, a to bolo dosť náročné, a potom sme boli unavení, možno aj zo seba, nemohli sme sa so sebou nejak zniesť, no a rozpadli sme sa. Ja som si urobil Divnú zostavu, oni si urobili Happy Mellon, odišli sme a každý pôsobil vo svojich kapelách. Ibaže sme zistili, že aj tak chceme hrať v tejto kapele, že to je to, prečo sme sa narodili a preto to chceme teraz robiť naďalej.

Takže ako teraz vyzerá Divná zostava?

- Ja som sa vrátil pred dvoma hodinami z jednej akcie, kde sme hrali s Divnou zostavou. Vyzerá to tak, že hráme koncerty, sú to jednoducho moje dve kapely. Niekedy hrám aj dva koncerty denne, ako napríklad dnes. Jeden s tými, potom s tými...Okrem toho hrám aj vo Wedding Bande, takže mám v podstate tri kapely, ale to je skôr recesia.

Marie Rottrová je u teba favoritkou...

- No, to je pesnička, ktorú som pre Wedding Band naspieval, teda spievam. Na novšej platni budem spievať "Má Timeu rád", od Elánu, tiež budem spievať prekvapenie tejto platne, i keď na nej majú spievať aj Dan Bárta a Radek Pastrňák, ale ja vraj budem najväčšie prekvapenie celej platne. Tak neviem, uvidíme, ale určite to bude zaujímavé...

Okrem iného si moderoval Štúdio kontakt ako si spomínaš na toto obdobie?

- Ale bolo to dobré, určite, hlavne ako skúsenosť. Štúdio kontakt som robil okolo tri a pol roka. Slovenská scéna je dosť malá, takže sa mi tam každý rok striedali tí istí muzikanti, menili sa iba názvy platní, keď som s nimi robil rozhovor, poznal som ich všetkých veľmi dobre, keďže som z muzikantskej branže, takže ja už po tých dvoch rokoch som už z nich ani nemal čo dosťať, mal som pocit, že som už všetko povyzvedal a cítil som sa trošku ovládaný, tak som odtiaľ radšej dobrovoľne odišiel. Ako skúsenosť to bolo super, zoznámil som sa tam s veľmi zaujímavými ľuďmi, držal som v ruke amerického Oscara, keď som tam mal jedného hosťa, ktorý ho priniesol. Zdalo sa mi to veľmi podnetné, málo ľudí držalo v ruke originál. Možno iba kvôli tomu som to robil, aby som chytil Oscara.

V niektorých vašich piesňach je citeľný ľahký erotizujúci motív, viedla ťa k napísaniu týchto textov nejaká konkrétna životná udalosť?

- Narážaš asi na pesničky Sexuálna moc a Baby poďte sem, lebo tie možno narážajú na sexualitu a ktoré sú samozrejme z mojej osobnej skúsenosti, lebo všetky piesne sú vlastne z mojej osobnej skúsenosti. Ale možno nie je namieste tá otázka, lebo tie pesničky nie sú o bežnom živote, oni sú skôr také básne ako nejaké texty. Čerpám iba zo života, ale veľmi rád sa hrám so životom, veľmi rád manipulujem so slovíčkami a veľmi rád rozvraciam realitu, a zakomponovávam do nej také príliš nekonkrétne veci.

Čo by podľa teba nemalo chýbať dobrému hudobníkovi?

- Sebavedomie. To je, myslím si, to najdôležitejšie. Poznám naozaj veľmi dobrých muzikantov, ktorých som mal aj v tejto kapele. Nehovorím, že chalani sú zlí muzikanti, dávam za všetkých klobúk dolu, ani ja nie som nejaký veľký spevák, ale výpoveď toho hráča je veľmi dôležitá. Musí sa sám vedieť predať. Poznám strašne veľa muzikantov, ktorí sú geniálni, sú na oveľa vyššej úrovni nad nami a tak, ale nikdy z tej garáže nevylezú, lebo si neveria a stále budú skúšať v jednej miestnosti, a nikdy sa nedostanú pred ľudí, aby ich počuli, takže myslím, že sebavedomie je v tomto veľmi dôležité.

Za komáre ste dostali slovenské Grammy, čo to pre vás celkovo znamenajú hudobné ceny?

- Ako ktoré, ja si najviac cením cenu Maxisupera, lebo, to je, časopis, ktorý sa predáva aj v Čechách, aj na Slovensku. My sme vtedy vyhrali a nechali sme za sebou kapely ako Buty a MC Erik a Barbara. Tým, že nám ľudia dali okolo 36000 hlasov, čo je strašne veľa, to bolo asi najväčšie uznanie, ktoré sa mne a teda celej kapele mohlo dostať. To Grammy, čo sme dostali, určuje porota, zložená z nejakých novinárov a všelijakých kritikov, to znamená z ľuďí, ktorí sa akože v hudbe vyznajú. A oni sa aj vyznajú, ale realita o tom nie je, čiže v postate je to tak 50:50. Tak sme povedali, že ďakujeme veľmi pekne, že je to super, ohodnotili ste nás, výborne, ale myslím, že tá cena od ľuďí je viac, aspoň pre mňa osobne.

Ako ste sa vlastne dali opätovne dokopy?

- Začali sme hrať v októbri minulého roka, kedy nás vlastne spojilo Fun rádio, hrali sme pre nich live-koncert, ktorý bol prenášaný na celé Slovensko, boli sme nacvičení, lebo fungujeme ako koncertná kapela, no a odvtedy vlastne hrávame. Volajú nás na koncerty, festivaly, a koncertujeme čím ďalej, tým viac.Dúfam, že sa dostaneme tam, kde sme boli.

A nebojíte sa, že sa môže zopakovať situácia, úspech príde opäť rýchlo a ovplyvní vás to?

- S týmto máme také skúsenosti, že to dúfam druhýkrát nepokašleme. A hlavne sa tešíme, keď ľudia poznajú naše pesničky po tých piatich rokoch, čoho som svedkom aj teraz alebo napríklad na Žákovic Open. Ľudia si úplne pamätali texty, takže nie sme úplne zabudnutá kapela, myslím, že sa ešte na to dá nadviazať. Nie je to desať rokov, ale je to doba, ktorá sa ešte pamätá. Máme veľkú chuť hrať, na skúškach hráme naše staré veci a veľmi sa z toho tešíme. Myslím, že už neurobíme tú istú chybu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.