podujatia z novembra 2000 si pamätá aj národný kongres sklerotikov - dvadsaťpercentná účasť sa nedá zabudnúť. Kto ale nemá rozumu, tomu niet pomoci - vyvolávateľom sú tentoraz odbory. Kto iný, stretol už niekto v zemi pod Tatrami väčších chaotikov??
Uznesenie o petícii schválili dve tretiny členských zväzov zúčastnených na mimoriadnom sneme KOZ ako "ďalší krok pri presadzovaní svojich požiadaviek" (Saktor). Veľká logika - na prvý pohľad je jasné, že po hodinovom štrajku (aj ten si dobre pamätáme - 26. september) nasleduje v hierarchii nátlakových akcií petícia za referendum. Slovenské odbory sú zvláštny patrón - prostriedky ako celodenný štrajk či generálny štrajk, čo je tradičné stupňovanie nátlaku bežné vo svete, vynechali. Načo sa babrať - oni vymenia vládu. Veď sa aj zastrájali už viackrát.
Ale netreba sa čudovať. Štandardné postupy obišli v KOZ preto, lebo na normálny štrajk si netrúfajú. Podujatie koncom septembra bol totiž jeden veľkolepý debakel. Hoci smiešnu štrajkovú hodinovku pripravovali pol roka (!!), fakticky nijako ju nepodporili kľúčové odvetvia - železnice, energetika, zdravotníctvo. Koniec septembra absolútne ukázal, že jediné, za čo je odborové členstvo ochotné zdvihnúť zadky, sú mzdy. Požiadavky, ktoré nastoľuje Saktor - zrušenie rovnej dane, prekopanie dôchodkovej reformy či zvýšenie minimálnej mzdy (týka sa asi pol percenta zamestnancov) - slovenských odborárov jednoducho nevzrušujú. Centrálou KOZ sa preháňali aj chýry, že neúspech "hodinovky" by si žiadal aj personálne konzekvencie - nevylučoval to v jednom rozhovore napr. viceprezident Machyňa.
Summa summarum - petíciou nás obšťastňujú preto, lebo také základné odborárske úkony, ako vyvolanie skutočného štrajku, organizovať proste nevedia. Ale petíciu, tú zvládnu poklusom aj z postele - 350 tisíc podpisov tu už vyzbieral kdekto, dokonca aj HZDS. Že referendum - ak bude - vybuchne a padne naň 200 miliónov? Koho to zaujíma? To je ďalšia odborárska cnosť - totálna nezodpovednosť. Táto krajina má za sebou už štyri skrachované plebiscity a jedno kvázi úspešné o EÚ, ktoré sa podarilo s odrenými ušami - pri obrovskej podpore médií a ešte s troškou manipulácie. Ísť po týchto skúsenostiach na ďalšie referendum tohto typu môžu len blázni. Alebo egoisti, ktorí sledujú čisto osobné ciele - napr. mať širokú publicitu pred voľbami do Európskeho parlamentu. Alebo dokonca - prezidenta??
Príznačné pre ignoranciu týchto ľudí je, že iniciatíva prichádza dva dni po reprezentatívnom prieskume (OMV SRo), podľa ktorého pokladá predčasné voľby za zbytočné 58 percent občanov a za potrebné iba 39 percent. Je to pritom ten istý prieskum, ktorý zároveň povedal, že dve tretiny občanov si už neprajú vidieť Mikuláša Dzurindu v kresle premiéra. Z oboch informácií sa teda dá vyvodiť syntéza, že aj tí občania, ktorí sú nespokojní, očakávajú riešenie v rámci existujúcej politickej konfigurácie.
To je pozitívna správa - a nie kvôli koalícii, ktorá si zaslúži napráskať. Ale preto, že aj ľudia bez politologického vzdelania už vnútorne akceptujú, že predčasné voľby sú nepravidelnosť, úchylka, vec naozaj výnimočná, ku akej sa v demokraciách siaha iba v inak neriešiteľných situáciách. Len politickí výtržníci a dobrodruhovia sa uchyľujú k tejto agende, možno ani netušiac, že tým otriasajú základmi politického systému. Ak sa totiž na Slovensku stanú petície a referendá pravidlom a uznávanou normou, tak môžeme štvorročné parlamentné cykly nahradiť ústavnou improvizáciou - dátum volieb určí vždy práve aktuálne referendum. A voľby sa nebudú konať dovtedy, kým ľudové hlasovanie nedopadne kladne - napríklad. Alebo budú každé štyri mesiace - i tak še da. A vlády budú písať svoje programové vyhlásenia nie na štyri roky, ale na štyri mesiace (týždne?) a priebežne aktualizovať. Bude zábava.
Len prejavom vlastnej neštandardnosti je preto okamžitá podpora Smeru (o KSS škoda reči) tejto úchvatnej myšlienke. Nič lepšieho sa ale od Fica nedalo čakať - veď sám viackrát trúbil, že ak sa nenájde nikto ochotný, petíciu rozbehne Smer sám. Ešteže je poruke Saktor. Normálna politická strana by pritom nemala takéto vyšinutosti podporovať ani so zreteľom na charakter "požiadaviek" KOZ. Darmo sú Smeru sympatické. Táto "odveta za neochotu vlády pristúpiť na sociálne požiadavky" (Saktor) je škandálna ukážka prekročenia vymedzenej pôsobnosti odborov - robia politiku miesto svojej práce. To sa raz môže vypomstiť hocikomu - aj Smeru. Najumiernenejší spôsob reakcie vlády, aký sa dá len predstaviť, sa núka na podnose - prerušiť rokovania tripartity na neurčito. Teda dovtedy, kým petíciu neodpískajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
