Juhosláviu (ICTY), aby sa dobrovoľne vzdali haagskemu súdu. V opačnom prípade dotyčným pohrozil zatknutím
Vyhlásenie sa týka predovšetkým politického lídra bosnianskych Srbov počas vojny z rokov 1992-95 Radovana Karadžiča a vojnového veliteľa armády RS Ratka Mladiča. Dokument tiež apeluje na bosnianskych Srbov, aby pomohli lokalizovať najhľadanejšiu dvojicu zo zoznamu obžalovaných ICTY. Predstavitelia RS sa naďalej zdráhajú v otázke vojnových zločinov intenzívnejšie angažovať a len nedávno - pod medzinárodným tlakom - začali, aspoň slovne, podporovať myšlienku zatknutia Karadžiča a Mladiča. Haagsky tribunál Karadžiča a Mladiča obžaloval v roku 1995, okrem iného z genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou a dlhoročným obliehaním Sarajeva. Obom sa zatiaľ darí unikať. Karadžič sa podľa dohadov ukrýva v hornatej oblasti na pomedzí RS a Čiernej Hory, kde ho podľa predpokladov chráni sieť stúpencov.
Príslušníci Stabilizačných síl podnikli niekoľko operácií zameraných na jeho zadržanie, zatiaľ bezúspešne. Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne Paddy Ashdown sa z tohto dôvodu pred časom rozhodol pre sankcie proti predpokladaným podporovateľom Karadžiča, vrátane zmrazenia bankových kont. Mladič žil dlhý čas v Belehrade, kde sa za vlády režimu Slobodana Miloševiča objavoval aj na verejnosti. Juhoslovanská armáda Mladiča chránila dlho po zvrhnutí Miloševiča z októbra 2000. Belehradskí predstavitelia teraz tvrdia, že po zrušení armádnej ochrany Mladičovu stopu stratili s tým, že generál opustil územie Srbska a Čiernej Hory.
Autor: Banja Luka (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
