nášho trojizbového bytíku o rozlohe zhruba 56 štvorákov, mala som pocit, že ho nikdy neurobíme tak, aby sa všetko potrebné zmestilo a ešte to aj ako-tak vyzeralo. Všetky steny z poctivého panelu, manévrovací priestor teda minimálny... Navyše, povážte - z obývačky nám do ďalších miestností vedie päť dverí. Do malinkej kuchyne v tvare nešťastného L viedli dva vchody - jeden z chodby, ďalší, ako inak, z obývačky. Stôl v kuchyni? Nehrozí, myslela som si v duchu.
A tak prišla skutočne najťažšia fáza rekonštrukcie - projektovanie. Ono, ja tomu tak múdro hovorím, ale v skutočnosti to boli desiatky papierov plné zdanlivo nezmyselných čiar, ktorým sme rozumeli len my. Trvalo to týždne, kým sme dospeli ku konečnému riešeniu. Pri našich riešeniach hral úlohu každý centimeter, ešte aj s hrúbkou omietky sme museli počítať, aby všetko sedelo.
Problémová bola najmä kuchyňa a kúpeľňa. Vchod do kuchyne z chodby sme zamurovali, ostali len dvere do obývačky. Stenu medzi kuchyňou a kúpeľňou sme predĺžili, ale zhruba v tretine dĺžky sme ju zalomili smerom dovnútra kúpeľne. Tak sa nám tretina kuchyne o niečo rozšírila, aby sme mohli pod okno dať aspoň malý kuchynský stôl. Ako sme vyriešili prechod kuchynskej linky v mieste rozšírenia kuchyne, to máte možnosť vidieť na fotografii.
Čo sa týka kúpeľne, kvôli zrušeniu chodbičky vedúcej do kuchyne a rozšíreniu kuchyne sa nám síce priestor pre kúpeľňu a WC zväčšil, ale vznikol nám v jednej tretine dlhší úzky priestor. Tam sme dali osadiť vaňu, ktorá je tým pádom zblízka ohraničená tromi stenami a vytvára tak prirodzený priestor pre sprchovanie. Vleziem si do vane, môžem pustiť sprchu na plné pecky a podlahu nezakvapkám. To sa mi na tom páči najviac. Vaňa je umiestnená v konečnom dôsledku teda dosť netypicky. Keď vojdete do kúpeľne a pozriete vľavo, pozeráte na čelo vane.
Umývadlo je osadené priamo oproti dverám a vytvára dojem, že je vsadené do steny. Napravo je totiž šachta a naľavo ho lícuje stena predsunutá z kuchyne. WC máme napravo a vedľa neho sa dokonca zmestila aj práčka.
Keďže sme pracovali na skutočne neuveriteľne malom priestore, rozmýšľali sme, čo urobiť, aby to celé nepôsobilo "kobkovitým" dojmom. Nápad dostal môj priateľ. Sklobetón. Zo začiatku som sa zubami nechtami bránila. Pripomínal mi časy skvostnej to socialistickej architektúry. Výnimočne môj drahý ustúpiť nechcel, a tak nastúpil sklobetón. A ja som musela uznať, že to vyzerá super. Kúpeľňa je presvetlená, za dňa si tam človek ani nemusí zapaľovať svetlo. Celkom dobre vyzerá stena so sklobetónom aj z kuchyne.
Ešte jeden malý spor sme viedli, keď sme rozhodovali o kúpeľni. Ako inak, farba. Polovička túžila po modrej, ale tu som si už postavila hlavu a zavelila som - zelená. Celý byt máme totiž zariadený výlučne v dvoch dominantných farbách - zelená a hnedá. Keďže kúpeľňa je maličká a navyše rozkúskovaná, zavrhla som myšlienky na vzorované kachličky a ozdobné lištely. Kachličky sa kúpili jednofarebné, ale v dvoch odtieňoch zelenej. Aby to zase až také fádne nebolo. Každá celistvá plocha je iba o jednej z týchto dvoch farieb. Niektorí bytoví architekti by ma možno nakopali za tú tmavú zelenú do takých malých priestorov, ale ja si myslím, že biela sanita a svetlá zelená to dostatočne kompenzujú.
Nuž, takto sme to vyriešili my. Možno sme vás niečím inšpirovali, možno nie. Ale určite sme, aspoň sebe, dokázali, že aj malý priestor dokáže pojať veľa vecí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
