Správna odpoveď na fotohádanku číslo 87: Zvyšky hradu sa viažu k Markušovciam.
Spomedzi správnych odpovedí (niektorí ste uviedli hrad Ľubovňa) sme vyžrebovali výhercov: Ladislava REPOVSKÉHO, Galaktická 24, Košice a Františka SOLÁKA, Brezová 26, Spišská Nová Ves. K výhram blahoželáme.
V obci Markušovce, ktorá je písomne doložená z roku 1280 a bola sídelnou obcou Mariássyovcov, dostal Mikuláš Mariássy - jeden zo zakladateľov tohto rodu, povolenie postaviť hrad. V spore Mariássyovcov so spišskými mestami ho r. 1527 Levočania zničili. V druhej polovici 16. storočia ho opevnili a v rokoch 1567 - 1673 bola v ňom známa šľachtická škola, kde sa vyučovalo aj po slovensky. Mariássyovci boli uhorskí šľachtici, ktorých najstarší predok rodu Batyz dostal v roku 1264 od Bela IV. majetky pod Tatrami, na ktorých založil Batizovce. Neskoršie Mariássyovci získali majetky v údolí Hnilca a Hornádu. Okrem Markušoviec založili Tepličku, Nálepkovo, Hnilec. V r. 1290 kúpou získali majetky v Gemeri s Brzotínom, na ktorom postavili hrad Krásna Hôrka. Rod sa postupne rozčlenil na vetvu batizovskú, markušovskú, brzotínsku a hrušovskú. Až do konca 16. storočia boli Mariássyovci hlavnými statkármi a majiteľmi baní v Gemeri a na Spiši a od 17. stor. sa uplatnili najmä vo vojenstve, neskôr v politike. Z významných členov rodu treba spomenúť v súvislosti s Markušovcami Žigmunda (1564 - 1622), básnika a podžupana Spišskej stolice.
Mikuláš Mariássy - syn Marka z rodu Batyzovcov postavil hrad pre obranu krajiny a svojej rodiny, čo bolo uvedené v povoľovacej listine od kráľa Ladislava IV., pričom bola v nej uvedená aj podmienka, "aby sa neopovážil z toho spraviť niečo zlé". Panovníci veľmi ochotne povoľovali feudálom, zväčša svojim prívržencom, stavať hrady a opevnenia v období po tatárskom vpáde, lebo sa ukázalo, že Tatári boli skvelými bojovníkmi v otvorených bitkách, na otvorenom poli, kde sa uplatnila rýchlosť ich koní a ľahkých zbraní. Nemali však skúsenosti ani techniku na dobývanie hradov. Keby boli v tom čase hrady, na ne sa mohli ľudia z podhradia uchýliť aj so svojím majetkom a neboli by také straty na životoch.
Hrad prestaval Mikulášov potomok Štefan Mariássy. Celkovo proti stavbe hradu sa stavala Levoča a mesto sa obrátilo priamo na panovníka s prosbou, aby stavbu hradu nepovolil. Odôvodňovalo to tým, že by tým bola ohrozená obchodná cesta, ktorá viedla údolím Hornádu. Levočania sa obávali, že hradní páni by mohli cestu uzavrieť a vyberať od kupcov mýto. Panovník s Levočanmi súhlasil. Jeho napomenutie spočiatku Mariássy neakceptoval, no aby si kráľa nepohneval, začal s Levočou vyjednávať. Výsledkom bola dohoda, podľa ktorej hrad iba opevnil silnými múrmi a baštami a obohnal ho vodnou priekopou, zaviazal sa, že na ňom neuchýli nepriateľov Levoče a Spiša a že bude dobrým priateľom mesta Levoča. Levočania si vyhradili právo mýta v Markušovciach a v Prešove, kým tam bude Mariássy kastelánom. Podmienkou dohody bolo, že Mariássy v budúcnosti bez povolenia mesta hrad nerozšíri.
Po jeho smrti zdedil markušovský hrad aj panstvo jeho syn Fraňo. Bolo to v čase, keď krajina bola rozdelená na tri časti: v jednej vládol rakúsky cisár Ferdinand, druhá časť sa pridala k Jánovi Zápoľskému a tretiu časť ovládol turecký sultán Inlejman. Fraňo Mariássy bol prívržencom Zápoľského, pričom mesto Levoča podporovalo Ferdinanda. Bola tu príležitosť, aby sa Levočania "odplatili" za pokorenia, ktoré museli podstúpiť pri predkoch Fraňa Mariássyho. Preto využili politické nepriateľstvo a v roku 1527 pod velením svojho richtára Schneidera napadli markušovský hrad, dobyli ho, úplne vyplienili a podpálili. Fraňo sa presťahoval na gemerské a zemplínske majetky svojej manželky Žofie Pongrácovej. Všetky jeho majetky dal panovník zhabať. Markušovce dostal od cisára jeho generál Kacianer a ten ich dal do zálohu Levoči. Po jeho smrti vyplatila dcéra Levoči 1600 zlatých a ako výmenu dostala od cisára späť všetky spišské majetky rodiny Mariássyovcov.
Do utorka 14. októbra posielajte odpovede na fotohádanku číslo 88: Prvým stálym majiteľom hradu na Spiši, ktorý v minulosti zachytil neznámy autor štetcom v tomto stave, bol gróf Nicolaus de Lublov. Spolu s 13 spišskými mestami ho dal kráľ Žigmund do zálohu poľskému kráľovi Vladislavovi. Bol to hrad: a) Ľubovňa, b) Kežmarok.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
