v roku 2000 zvrhla režim Slobodana Miloševiča. "Existuje reálna možnosť, že k tomu dôjde," povedal Živkovič v súvislosti s možným hlasovaním srbského parlamentu, ktorý by mohol o páde vlády rozhodnúť, ak takúto možnosť podporí viac ako polovica z 250 poslancov. "Vláda už nemusí mať väčšinu," dodal premiér, ktorý na poste nahradil v marci zavraždeného Zorana Djindjiča.
Pád prodemokratickej vlády by bol veľkým úderom pre snahy USA a Západu o stabilizáciu Balkánu, ktorý sa zotavuje z desaťročia vojen na území bývalej Juhoslávie. Srbskí nacionalisti - väčšina z nich podporuje Miloševiča čeliacemu procesu pred haagskym tribunálom OSN - sú rozhodne protiamerickí a súčasnú vládu obviňujú zo zrady srbských záujmov. Srbská nacionalistická opozícia, ktorá v parlamente kontroluje 120 kresiel, vládu tiež obviňuje z korupcie a neschopnosti zvýšiť životnú úroveň. Opozícia by mohla pád kabinetu presadiť, ak by získala podporu odštiepencov z krehkej vládnej koalície - Demokratickej strany Srbska (DSS) posledného juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu a strany G17 Plus Mladjana Dinkiča, ktorého súčasný kabinet odvolal z postu šéfa národnej banky.
DSS už dlhodobo presadzuje vypísanie predčasných parlamentných volieb, ktoré považuje za východisko z politickej krízy. G17 Plus, ktorá do koalície DOS (Demokratická opozícia Srbska) vstupovala ako expertná skupina a na stranu sa transformovala až neskôr, oznámila, že jej členom sa stal minimálne jeden zo súčasných poslancov, ktorý v utorok plánuje hlasovať proti vláde.
Možné parlamentné hlasovanie môže ohroziť aj kreslo úradujúcej srbskej prezidentky Nataše Mičičovej, ktorá po dvoch neúspešných pokusoch o zvolenie hlavy štátu spred roka úrad zastáva z titulu funkcie predsedníčky parlamentu. V prípade odvolania Mičičovej je post zaujme vekovo najstarší poslanec, ktorým je spojenec Miloševičových socialistov. Ďalší pokus o zvolenie srbského prezidenta je plánovaný na 16. novembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
