začali intenzívnejšie zaujímať o rozvoj remeselnej výroby, na ktorú využívali predovšetkým prírodné suroviny. V 14. a 15. storočí sa remeselníci začali združovať do cechov. Koncom 15. storočia v Prešove bolo vytvorených deväť cechov, v ktorých pracovalo až sto remeselníckych majstrov a k tomu ešte väčší počet tovarišov a učňov.
Remeselné výrobky postupne nasýtili potrebu mesta a prebytky začali predávať iným spotrebiteľom, na inom teritóriu. Toto si vynútilo rozvoj obchodu a obchod vytvoril priaznivé podmienky pre rozvoj dopravy. Podobne aj doprava si vyžiadala nové profesie a práve jednou z nich bolo kolomažníctvo. Toto remeslo si našlo živnú pôdu predovšetkým na vidieku. Začali tam pracovať kolomažníci a remeslo sa nazývalo kolomažníctvo. Dnešnej mladej generácii už veľa nehovorí, pretože nemali možnosť sa s ním v živote stretnúť. Zaniklo pred niekoľkými desiatkami rokov.
Kolomaž je vo všeobecnosti mazľavá polotekutá hmota hnedočiernej alebo čiernej farby, ktorou sa natierali predovšetkým otáčavé nápravy vozov kvôli zmenšovaniu trenia a zabraňovala zohrievaniu materiálov. Vydávala vo svojom okolí, kde sa vyrábala a skladovala nepríjemný zápach a preto sa najčastejšie vyrábala na vidieku. Výroba kvalitnej kolomaže bola výrobným tajomstvo remeselníckych majstrov - kolomažníkov. Už v dávnej dobe sa vyrábala zo siličnatých olejov, ku ktorým sa pridávalo vápenaté mydlo pre zabezpečenie mazľavej konzistencie a mnohé iné prísady. Neskoršie sa začala vyrábať z dehtu kamenného a čierneho uhlia, ku ktorému sa pridávali rôzne tuky a iné prísady pre zabezpečenie požadovanej konzistencie a kvality. Často sa vyrábala rozdielna napr. na trenie drevených a trenie kovových materiálov. Obyčajne sa s ňou natierali domčeky kolies a vozové osi. Bolo by chybné sa domnievať, že sa používala len na vozy. Svoje uplatnenie našla aj na iných poľnohospodárskych a tiež priemyselných zariadeniach.
Kolomaž sa varila vo veľkých kovových nádobách, ktoré dostali meno - kolomažnice. V nich sa kolomaž aj uskladňovala a privážala na trhoviská alebo ju ku kolomažníkovi prichádzali kupovať furmani a rôzni remeselníci. Práca kolomažníka bola špinavá, náročná, ale pritom výnosná. Ešte z čias rozvoja konskej dopravy a osobitne poštovej sa nám zachovalo príslovie: "Kto mastí, ten sa vezie", ktoré malo dvojaký význam.
Rozvoj furmanstva a inej dopravy nadobudol svoj rozmach až v priebehu 16. storočia. Kolesá na vozoch sa postupne zdokonaľovali a až koncom 15. storočia nadobudli podobu kolies, aké ich poznáme dnes. Uprostred kolesa, kde sa zbiehajú drevené časti, sa nachádza domček a práve táto časť kolesa sa naplňovala množstvom kolomaže. Postupne kolomaž a kolomažníctvo prestali mať svoje opodstatnenie. Začala sa požívať vazelína z ropných produktov. V prechodnom období, keď sa už výrobou tejto mazacej hmoty prestali zapodievať kolomažníci, jej nedostatok zabezpečovali kováči. Donedávna furmani na vozoch nosili so sebou plechové nádobky s drevenou lopatkou. Nádobku upevňovali na zadnej časti voza a vždy boli pripravení na jej použitie. Bez kolomaže nepodnikol furman cestu na pole alebo do lesa. Vynález kolesa znamenal veľký technický pokrok a dal podnet na vznik ďalších profesií - kováčov, kolárov, kolomažníkov a pod.
Výrobou kolomaže sa zaoberali niektoré dediny na území celého Slovenska. V Šarišskej stolici v dedinách: Babie, Hermanovce pri Sabinove, Križovanoch, Chminianskej Novej Vsi a v ďalších lokalitách. V Gemeri sa kolomaž vyrábala v obciach - Budikovany, Drienčany a v Ostrovanoch. Na Záhorí v Rohožníku, Studienke, Malackách. Nikde sa nespomína žiadne mesto, v ktorom by vyrábali kolomaž. Obyčajne sa vyrábala všade tam, kde bola nablízku rozvinutá furmanská doprava.
Kolomaž sa stala nepostrádateľnou v období rozvoja konskej dopravy. Dostala sa aj do slovenskej ľudovej slovesnosti. Niektorým ľuďom sa hovorí: "Vlečieš sa ako kolomaž". V rozprávkach sa "Ježibaba nakoniec rozpustila na kolomaž". Dokonca jedna šarišská ľudová pesnička má takýto text: "A náš furman dobre vozí, netreba mu kolomaži, kolomaži ani biča, len dobrého pohoniča...".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
