kalendára. Podľa storočného proroka je október typicky jesenný mesiac s rannými hmlami a občas i s dlhšie trvajúcimi jesennými dažďami. Koncom októbra strašia už aj prvé mrazy. Ak v októbri padá lístie zo stromu, prorokuje sa budúci rok úrodný.
Október býval aj mesiacom rôznych chorôb. Preto starí doktori prízvukovali svojim pacientom zvlášť sa šetriť, hlavne tak mali urobiť ľudia náchylní na choroby obličiek, pečene, žlčníka a pohlavných orgánov. Odporúčali jesť veľa ovocia a zeleniny, vajec a mäsa. "K tomu všetkému aj mladé víno vychutnávať, ale s mierou, lebo práve nemierne pitie mladého vína zaviní mnohé zo spomínaných ochorení", radili lekári.
Október dostal u rôznych národov aj svoje prívlastky. Napríklad Nemci ho volajú Vogelmonat - vtačí mesiac. Toto pomenovanie odzrkadľuje skutočnosť, že okrem poľovavčiek na divú zver, v tomto období ľudia chytali jarabice, bažanty, či iné druhy vtákov, aby si z nich pripravili jesenné pochúťky. V iných nemeckých regiónoch ho nazývajú Weinmonat, čo vzniklo podľa práce, ktorá je v októbri vo vinárskom kraji najrozhodujúcejšia. Slováci síce nemajú pre október špeciálne pomenovanie, ale k jeho jednotlivým dňom sa viažu prívlastky, charakteristické pre tento jesenný mesiac. Spomeňme 4. október, kedy má meno František a v starých kalendároch je zmienka o "husacinke k hodom". Na Elišku (7. 10.) sa robila "prehliadka sudov", keď slávil meniny Maxmilián (12. 10.) hovorilo sa, že "medveď je už v brlohu", "kožuch do opravy" sa mal dať na Uršulu (21. 10.) a na Kláru (29. 10.) "deň sa ešte skráti."
Teplo a zima, suché a daždivé počasie sa v rôznych extrémnych podobách striedali počas mnohých stáročí. Zmienka o októbrovom snehu pochádza z roku 1468. V tom roku bolo veľmi chladné leto, potom prišiel 4. október a s ním množstvo snehu, ktorý polámal stromy a poničil ovocie. Iný charaker mal začiatok októbra roku 1241. V nedeľu šiesteho nastalo zatmenie Slnka a ľudia sa nazdali, že tak náhle prišiel už večer a prorokovali zlé časy. Mali pravdu. Tatári vpadli do Uhorska, Ruska Poľska, Sliezska a Moravy. Hotové leto zažili ľudia v Európe od 17. októbra až do 10 decembra 1512. Po druhýkrát rozkvitli stromy a lesy sa červenali od jahôd. Podobné teplé dni zaznamenali v roku 1135. Leto bolo horúce a suché, čo vyvolalo množstvo požiarov. Zlom nastal až 28. októbra - privalili sa mohunté búrky. V celej krajine nárazy vetra spôsobili obrovské škody, v mestách víchor dokonca zvalil i kostolné veže.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
