a kodifikátor prvého slovenského spisovného jazyka - Anton Bernolák. Vzdelaním, rozsahom a historickým zameraním svojho vedeckého diela patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenských osvietenských vzdelancov. Z jeho diel je najvýznamnejšie jazykovedné, po prvýkrát kódifikujúce slovenčinu ako národný spisovný jazyk. Jeho súčasťou okrem gramatiky je aj päťzväzkový "Slowar Slowenski, Česko-Latinsko-Nemecko-Uherski", ktorý s nemeckým repetitóriom (šiesty zväzok) vydal kanonik J. Palkovič r. 1825 - 27 v Budíne. Tzv. bernolákovčina aj keď sa nepresadila ako celonárodný spisovný jazyk (evanjelickí vzdelanci sa v literatúre po Štúrovu reformu pridŕžali biblickej češtiny), vychádzala zo živej reči, z úzu vzdelancov a to z kultúry západoslovenčiny. Zvýraznila myšlienku svojbytnosti slovenskej národnosti a stala sa významným nástrojom kultúrneho a spoločenského pokroku slovenskej spoločnosti, jej národno-obrodeneckých snáh, pôsobila v procese formovania sa slovenského novodobého národa. S jeho jazykom, reformou súviselo založenie Slovenského učeného Tovarišstva. Podľa Bernoláka bola pomenovaná jedna z dvoch hlavných skupín nositeľov slovenského národnoobrodeneckého procesu "Bernolákovci", ktorí pôsobili v troch generáciach v celom období národného obrodenia (1780 - 1848).
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
