nadmorskú výšku 2 139 metrov a výškový rozdiel medzi jej vrcholom a hladinou Zeleného plesa, je takmer 600 metrov. Je dominantou a spolu s Lomnickým štítom symbolom východnej časti Vysokých Tatier, pričom jej typický, kužeľovitý profil a monolitický charakter navodzuje porovnanie s preslávenými alpskými Dolomitmi. V staršej literatúre ju možno nájsť aj pod názvom Karbunkulová veža. Tento netypický názov pochádza z karbunkulu - čiže tmavočerveného drahokamu - rubínu, ktorý sa údajne dal nájsť na jej vrchole. To sú však povesti, faktom ostáva, že vrchol Jastrabej veže je fantastickým výhľadovým bodom a zároveň cieľom viacerých, niektorých extrémne náročných lezeckých trás v jej stenách. Pre blízkosť Chaty pri Zelenom plese je často navštevovaná lezcami i klientmi horskými vodcov. Špecifikom je, že na ňu často vystupujú lezci, ktorí plánujú výstup protiľahlou, najvyššou stenou Tatier - severnou stenou Malého Kežmarského štítu (písali sme o nej v predchádzajúcom dieli nášho seriálu), lebo pohľad na tento gigantický múr je z Jastrabej veže skutočne metodický.
Jastrabia veža vytvára spolu s Kolovým a Malým Kežmarským štítom úchvatnú scenériu Doliny Zeleného plesa. Leží v bočnej rázsoche (tzv. Karbunkulovom hrebeni), ktorá vybieha z hlavného hrebeňa na východ zo Zmrzlej veže (2 312 m) a prechádza cez Malý Kolový štít a Jastrabie sedlo až na samotnú vežu.
Vráťme sa ešte na chvíľu k povestiam, ktorými je Jastrabia veža priam opradená. Jedna z nich sme našli napríklad na stránke www.tatry.sk: ...Jastrabia veža sa stala zdrojom mnohých povestí. Podľa nich na jej vrcholci bol voľakedy mohutný drahokam, ktorý v šere nocí svietil - závodiac so svitom mesiaca - jasne do údolia plesa, ba až na rovinu Popradskú a do kežmarských ulíc. Podľa jednych to bol diamant, podľa iných opál, ale najčastejšie spomína sa tmavočervený, čarovný rubín čiže karbunkul. Mnohí pokúšali sa ho zmocniť, keďže okrem veľkej hmotnej hodnoty mal mať udajne i vlastnosť, že majiteľovi splní sa každá žiadosť, ba že môže sa stať neviditeľným. Odvážlivosť však každý zaplatil životom, lebo pri lezení veže zrútil sa do Zeleného plesa, ktorého víla ho hneď utopila. Jednako karbunkul do Zeleného plesa srazila hromová strela...
Jastrabia veža má aj svoju "materiálnu" históriu výstupov. Jej vzhľad dlho evokoval teóriu nedobytnosti. Prvý na ňu vyšiel v 80. rokoch 19. storočia vodca Maciej Sieczka zo Zakopaného. Prvý datovaný výstup je z roku 1891 a pripisuje sa Ľudovítovi Petríkovi so spoločníkmi. V zime vystúpila ako prvá na vrchol v roku 1909 trojica Jordán, Barcza a Szaffka. Spočiatku sa chodilo "normálkou" od Červeného plesa severozápadným hrebeňom, neskôr pribúdali čoraz náročnejšie výstupy - najskôr hrebeňmi a potom aj stenami - či už južnou, juhovýchodnou, alebo severnou. Prvý skutočne extrémnym výstupom bola cesta stredom juhovýchodnej steny v podaní P. Pochylého a I. Chlumského z roku 1963, za ďalších štyridsať rokov pribudlo hneď niekoľko desiatok ciest rôznej náročnosti.
BEDEKER
Prístup: Jastrabia veža nie je voľne prístupná pre turistov, na jej vrchol vedie však aj niekoľko ciest, bežne schodných v sprievode horského vodcu. Klasická cesta vedie cez Jastrabie sedlo, neskôr mierne exponovanými rímsami na vrchol. Táto vysokohorská túra trvá od Chaty pri Zelenom plese približne dve hodiny.
Zaujímavosti okolia: Dolina Zeleného plesa, Jahňací štít (2 229 m), Lomnický štít (2 634 m), Dolina Kežmarskej Bielej Vody, Sedlo pod Svišťovkou (2 023 m), Kopské sedlo (1 750 m).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
