pustovka. Začal hniezdiť na vysokých budovách, panelákoch, vežiakoch aj starých vežiach. Hniezdi na povalách, v rôznych výklenkoch, v niekoľkých prípadoch dokonca v debničke na kvety na balkónoch, kde úspešne vyviedol mladé.
Sokol myšiar je veľký len ako holub, chrbtovú stranu tela má hrdzavohnedú s čiernymi škvrnami, spodnú stranu tela žltkastú s tmavými škvrnami. Jeho letová silueta sa vyznačuje dlhými špicatými krídlami a úzkym dlhým chvostom. Keď plachtí proti vetru, chvost vejárovito roztiahne. Charakteristická je jeho schopnosť vo vzduchu zastať na mieste, pričom trepoce krídlami. Ozýva sa hlasitým "ki-ki".
Pustovka loví drobné hlodavce, myši a hraboše, ďalej piskory a v mestách aj mladé potkany a vrabce. Jeho zásluhou nedochádza k premnoženiu mestských vrabcov. Pre svoju užitočnosť je chránená.
Sokol myšiar je sťahovavý vták, prilieta v marci a odlieta v októbri až novembri. Je však možné, že časom sa jeho mestská populácia prispôsobí na trvalý pobyt, podobne ako sa to stalo v prípade drozda čierneho, ktorý pôvodne bol lesným sťahovavým vtákom.
Samička myšiara znáša v apríli 4 - 6 vajíčok, čo je viac ako pri iných druhoch sokolov. Na násade sedí prevažne sama, druh jej nosí potravu. Samička opúšťa hniezdo len na krátke kondičné lety, po návrate vajíčka starostlivo obracia. Na hniezde ostáva spočiatku aj po vyliahnutí mláďat, samček ich zásobuje potravou, ktorú samička roztrhá a rozdeľuje potomkom. Až keď mláďatá podrastú, vydáva sa aj matka na lov. Výchova mláďat na hniezde trvá mesiac.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
