sú trestne stíhaní pre krádež vlámaním. Dostali sme opatrenie súdu, ktorým mu bol ustanovený obhajca z úradnej povinnosti. Vina oboch je nesporná, obaja sa priznali, a tak nevieme, k čomu mu bude dobrý obhajca, ako môže synovi pomôcť, keď sa priznal a kto bude obhajcu platiť?
Zn.: Pomôže mi obhajca?
Odpoveď: Právo na obhajobu môže osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, vykonávať predovšetkým sama. Avšak je celá činnosť vyšetrovacích orgánov činných v trestnom konaní, prokurátora a súdu musí zaručovať jeho obhajobu. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné postupovať tak, aby bol zistený skutočný stav veci a pri svojom rozhodovaní sú povinné z neho vychádzať. Preto musia s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace v prospech obvineného a vykonávať v tom smere dôkazy aj bez návrhu strán. Priznanie obvineného ich nezbavuje povinnosti preskúmať a overiť všetky okolnosti prípadu.
Aj napriek týmto povinnostiam orgánov činných v trestnom konaní, obvinený nebude vždy vedieť využiť svoje právo na obhajobu a tieto orgány nemusia byť vždy schopné v plnej miere dostatočne sami obhajobu obvineného takto zabezpečiť v rámci trestného konania vedeného proti nemu. Obvinený resp. obžalovaný je v konaní pred súdom procesnou stranou, ktorá je zásadne rovnoprávna s obžalobcom. Postavenie obvineného je však predsa len rozdielne od postavenia prokurátora, ktorý má jednak právne znalosti a aj skúsenosti z vedenia trestného konania proti obvineným.
Aby sa vyrovnali takéto faktické nevýhody postavenia obvineného v trestnom konaní, zákon mu priznáva, okrem iného, aj právo si obhajcu zvoliť. Tým sa vyrovnáva jeho nevýhodné postavenie oproti prokurátorovi, pretože aj obhajca je osoba znalá práva so skúsenosťami na úrovni prokurátora. V niektorých prípadoch však zákon neponecháva len na vôľu obvineného, či si obhajcu zvolí, pretože obhajcu musí mať zo zákona. Je tomu tak napr. v trestných veciach, kde horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov, keď je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu, a taktiež u mladistvých obvinených, ako je to vo vašom prípade. Obhajcu ex offo ustanovuje súd, ktorému po právoplatnom skončení veci uhradí trovy obhajoby a tieto potom vymáha od obžalovaného, pokiaľ bol uznaný vinným a právoplatne odsúdený. Súd potom vymáha náhradu týchto trov od odsúdeného, pokiaľ nespĺňa podmienky na bezplatnú obhajobu. Je tomu tak vtedy, keď odsúdený nemá dostatok finančných prostriedkov na náhradu trov obhajoby, napr. dôchodca s nízkym dôchodkom, vojak základnej služby alebo mladistvý študent, ako je to vo vašom prípade. Ustanovený obhajca je povinný prevziať obhajobu a od tejto povinnosti môže byť oslobodený len za podmienok uvedených v zákone.
Celým svojím konaním obhajca prispieva k zisteniu objektívnej pravdy uplatňovaním okolností, ktoré sú na prospech obvineného alebo obžalovaného. Z jeho postavenia funkcie vyplýva, že nemusí uviesť všetko, čo o veci vie, ba ani nesmie uvádzať skutočnosti, ktoré by obvinenému priťažovali. Ak ho obvinený, ktorý spáchal zažalovaný čin a svoju vinu popiera, o veci informoval, musí pri vykonávaní obhajoby vychádzať z materiálu, ktorý je vo veci zhromaždený a poukazovať na jeho medzery, prípadne na nespôsobilosť dôkazov preukázať vinu. Sám však tieto nedostatky odstraňovať nesmie, pretože tým by sa menil na obžalobcu. Je povinný zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré mu boli zverené pri poskytovaní právnej pomoci, pokiaľ ho zastupovaný od tohto záväzku neoslobodil. Jeho úlohou teda nie je preukázať nevinu obžalovaného v každom prípade, ale starať sa o to, aby sa obvinenému nepričítalo viac, než skutočne zavinil, a aby mu nebol uložený prísnejší trest, než aký si zasluhuje. Preto ani v prípade, keď je presvedčený o vine obvineného alebo obžalovaného, nemôže obhajca odoprieť obhajobu. Rozhodnutie o vine vyslovuje až súd.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
