nákazy sú prenosné zo zvierat na človeka. Sú to tzv. antropozoonózy. Patrí k nim aj mor, za ktorého pravlasť považujeme Strednú Áziu. Prvá historicky doložená pandémia moru vypukla v 6. storočí n. l. Druhá pandémia moru ako "čierna smrť" zasiahla Európu v 14. storočí, podľahlo jej asi 25 miliónov ľudí, celá štvrtina obyvateľstva. Posledná veľká morová epidémia vypukla v južnej Číne a roku 1896 cez Hongkong sa rozšírila po svete, podobne ako vzplanul v súčasnosti SARS. V 17. - 18. storočí vymizol mor z Európy, naďalej sa však ojedinelo vyskytuje najmä na Ďalekom východe. Zdrojom nákazy sú rôzne hlodavce, prenášačom najčastejšie blchy.
V Európe sa udomácnili viaceré infekcie človeka pochádzajúce od zvierat. Na našom území je to predovšetkým lymská borelióza. Jej prenášačmi sú kliešte. Má inkubačnú dobu od 3 do 30 dní. Príznaky ochorenia začínajú nepravidelne sa zväčšujúcou červenou škvrnou na mieste, kde sa prisal kliešť. Škvrna mierne svrbí a postupne od stredu bledne. Pri týchto kožných príznakoch je nevyhnutné ihneď nasadiť antibiotiká. Neliečené prípady sa často asi o mesiac prejavujú opakujúcimi bolesťami kĺbov, prípadne poruchami krvného obehu. Zanedbané ochorenie môže po rokoch viesť k vážnym zdravotným následkom. Ďalšia nebezpečná nákaza prenášaná kliešťami je kliešťová encefalitída. Inkubačný čas býva 7 - 14 dní, niekedy dlhšie. Pri najľahšej forme ochorenia nastávajú bolesti hlavy, malátnosť, niekedy bolesti v kĺboch a zvýšená teplota. Vážnejší priebeh má tzv. meningická forma. Prejavuje sa bolesťami hlavy, svetloplachosťou, zápalom očných spojiviek, neraz aj bronchitídou. Encefalitická (mozgová) forma sa popri spomenutých príznakov vyznačuje postihnutím mozgu - dezorientácia, blúznenie, spavosť a zvýšený svalový tonus. Najťažšia je bulbocervikálna forma. Pri nej dochádza k zlyhaniu vegetatívnych mozgových centier. Príznaky sú rovnaké ako pri detskej obrne. Ochorenie je často smrteľné. Môžeme sa pred ním chrániť očkovaním.
Životu nebezpečná je besnota. Človeka najčastejšie nakazí uhryznutím besný pes alebo líška, môže to však byť hociktorý cicavec, od myší až po veľké kopytníky. Besné zvieratá sú často zdanlivo krotké, divé zvieratá strácajú pred človekom plachosť, znenazdajky na neho zaútočia a uhryznú. Preto platí zásada, nebrať do rúk žiadne divé zviera, ktoré stratilo zvyčajnú plachosť, ako aj vyhýbať sa styku s neznámymi psami a mačkami, o ktorých nevieme, či sú proti besnote zaočkované. V prípade uhryznutia ranu vyplachujeme mydlovou vodou alebo 3 % peroxidom. Besnota má inkubačný čas zvyčajne 2 - 8 týždňov. Prvým príznakom býva pálenie a svrbenie zahojenej rany po uhryznutí. V ďalšom štádiu je chorý nepokojný, dostáva záchvaty kŕčov pri jedle a pití. Ku kŕčom dochádza už vtedy, keď zbadá vodu. V neliečených prípadoch zomiera pri plnom vedomí na obrnu dýchania. Pri uhryznutí zvieraťom podozrivým z besnoty musíme ihneď vyhľadať lekárske ošetrenie. Podľa možnosti treba aj odchytiť alebo usmrtiť útočné zviera a dať ho vyšetriť na besnotu.
Pomerne rozšírené, no zriedkavo správne poznané sú leptospirózy. Väčšinou prebiehajú ľahko a krátkodobo, bývajú zamieňané s chrípkovitými stavmi. Vyznačujú sa náhlymi horúčkami, poškodením obličiek a pečene, s nervovými príznakmi. Niekedy krvácaním do kože, slizníc a močových ciest. Zdrojom sú prevažne myšovité hlodavce. K nákaze dochádza požitím vody znečistenej močom bacilonosičov, ktorí infikujú povrchové toky a studničky, alebo znečistením potravín pri stanovaní, chatárení a pod. Inkubačná doba je 2 až 14 dní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
