prihliadnutím na to, že túto často opakovanú tématiku sme mali možnosť vidieť v nespočetných podobách. Lenže GASP bol skôr experiment s materiálom a dôkazom toho, že aj kelne, vedrá a metly môžu byť zdrojom rytmu. I keď treba poznamenať, že ústredný námet sa dal pobadať vo viacerých častiach predstavenia, a temporytmus predstavenia bol miestami príliš ťažkopádny. Jednoznačne slabá stránka predstavenia, keďže sa tým absolútne potláčala gradácia natoľko potrebná pre konečný senzitívny zážitok. Nefalšovaný ráz murárskeho prostredia sa choreograf snažil zakomponovať už na začiatku, keď jeden z tanečníkov plniaci úlohu hovoriaceho artikla predstavenia, vehementne ponúkal obecenstvu borovičku. Z tanečníkov sa v tomto predstavení vykľuli 'zabávači', ktorí nešetrili komediálnymi vtipmi z prostredia šoubiznisu, kde sparodovali pieseň z muzikálu Rebelové, či najnovší mládežnícky hit - Chivuaua. Snaha zakomponovať do deja aj divákov síce pôsobila milo, ale opäť len pozdržala tempo výstupu. Ďalšou známkou komediálnosti mali byť opakujúce sa zranenia slabín, čo bolo prvýkrát celkom zábavné, ale po viacerých zopakovaniach stratilo iskru. Rytmika Gasp-u by sa dala veľmi jednoducho prirovnať k známej divadelnej hre košického divadla, Pink Floyd - V rytme, i keď, sa tu samozrejme nájde zopár rozdielov. Predovšetkým pri materiále, ktorý použili, pretože u Ďurovčíka plastové fľaše vystriedalo stavebné náčinie, s ktorými mali tanečníci evidentné problémy, keďže sa im kĺzali po šmykľavom podklade. Pozitívnym bodom predstavenia bola duchaprítomnosť, s akou účinkujúci riešili chybičky spôsobené spomínanou dlážkou. Ich tanečné umenie bolo evidentné, veď tancovať na lešení určite nie je jednoduché. Tento postup im zaiste priniesol nemalé problémy a početné zranenia, napriek tomu kontrast klasickej hudby a tancom na lešení pôsobil prinajmenšom zaujímavo. Nádych bojového umenia, by sa dal spozorovať pri výstupe s metlami, kde dvaja tanečníci jedinečne sfingovali vzájomný súboj. 'Šialenci tanca a rytmu' rozohrali na pripravených lešeniach divoký tanec, ktorý mal byť oslavou rytmiky, ale napriek tomu bol silne podporený rytmusom bicích z reproduktorov. Dosť nešťastne bola zvolená hlasitosť hudby, ktorá pričasto prehlušovala rytmické výtvory tanečníkov. GASP-u sa nedá uprieť množstvo dobrých nápadov, ktoré sa viac či menej podarilo odprezentovať. Isté však je, že na konci ostali tanečníci bez dychu a sálou začal burácať potlesk.
Symbióza kvalitnej hudby, tanca a rytmu sa však nekonala. Priority boli určené jasne a choreograf sa ich jasne pridŕžal. Cieľ bol pobaviť a to sa, po zistení, že tu nejde o vyvolanie katarzného pocitu z tanca, ale len o žarty ním sprevádzané, aj podarilo.
Autor: mak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
