to, že či prežije od koaličnej rady po koaličnú radu. A ak áno, či do zimy alebo do jari. A predsa sa veci tak vyvŕbili. Hoci programové body včerajšej koaličnej rady sa volali inak, vkladom, o ktorý sa hralo, nebolo nič menšieho, než pokus o prežitie.
Situácia je bizarná. Veľa sa hovorí, že táto vláda nemá alternatívu. Nedá sa nesúhlasiť - a nielen preto, že všetko ostatné v slovenskej politike je ešte nekvalitnejšie. Jednoducho, žiadna iná politická skladba ani nevychádza. Opcie sú zamurované z takrečeno kvantitatívnych aj kvalitatívnych dôvodov. HZDS je stále na "čiernej listine", medzinárodnú amnestiu môže získať len s dobrozdaním strán súčasnej koalície. Tie však spoluprácu s HZDS nemôžu stále riskovať z preferenčných hľadísk, ak už kašleme na stále prítomné dôvody morálne. To je neprekročiteľná hranica aj pre Smer, ktorý je zase neznesiteľný pre KDH, SMK i SDKÚ (pokiaľ zostanú lídrami Dzurinda a Mikloš). Žiadna skladačka proste nevychádza - a inak to nebude ani po imaginárnych predčasných voľbách. To je kráľovský tromf, s ktorým hrá Mikuláš Dzurinda - vládnutie vyzerá ako vyzerá najmä preto, lebo premiér žije vo vedomí, že dovoliť si môže skoro všetko.
Koalícia sa nemôže zrútiť ani z programových dôvodov. Stiahla by so sebou aj reformujúce sa systémy, na ktorých funguje krvný obeh štátneho organizmu. Vynikajúco je to vidieť pred októbrovou schôdzou NR SR, kde bude v druhom čítaní napríklad novela zákona o dani z príjmov. Tá je neodmysliteľnou súčasťou celej daňovej reformy, ktorej prvým dielom bola novela o DPH. Tá významne zvyšuje daňové zaťaženie. Novela o dani z príjmov robí celú operáciu neutrálnou (približne). Ak sa ale koalícia teraz rozsype, tak nám od 1. januára 2004 zostane iba v júni schválené zvýšenie. Je možné síce dúfať, že nejaká improvizovaná väčšina Miklošovo dielo schváli, to je však už len teória, ktorá navyše nepôjde bez vážnych pozmeňovacích návrhov. Tých sa môžeme len obávať, keďže poslanci daňovej kauze mimoriadne slabo rozumejú (ako ostatne mnohému). Rovnako neoddeliteľné sú Kaníkove zákony o sociálnom poistení (prvý pilier), ktorý bol prijatý v septembri, a dôchodkovom sporení (druhý pilier), ktorý ide teraz. Najužšie previazaný s inými dôležitými zákonmi je napokon samotný štátny rozpočet. Jeho príjmy visia na dani z príjmu, výdavky na novelách sociálnych zákonov či zákonoch o obvodných a krajských úradoch. Fakt je ten, že koalícia rozobrala prerozdeľovacie a sociálne systémy na súčiastky a s prácou je kdesi na štvrť- či polceste. Naspäť sa vrátiť nedá, vopred ísť sa musí. Ale bez autorov, ktorí to celé vymysleli na kľúčových ministerstvách, je pokračovanie vylúčené. A ešte v situácii, keď opozícia plošne odmieta všetko. Politický kolaps nemusí byť teda - ako vidieť - ešte to najhoršie.
Opozíciu, špeciálne Fica, to nezaujíma. Hoci by si neporadil - pokračovať v "antisociálnych reformách" nemôže, zrušiť ich už tiež nejde. Tristné je, že o nič zodpovednejšie sa nespráva ani časť koalície. Až po trojhodinovom boji vzdal včera Pavol Rusko svoju utkvelú ideu totálne prepísať reformu verejnej správy, s ktorou pred pol rokom už súhlasil. Visí vo vzduchu otázka, že za aký úplatok... Druhý bod včerajšej koaličnej rady - nový riaditeľ NBÚ - tiež visí vo vzduchu. Toto je pritom vec obrovskej brizancie - už sme osemkrát povedali, že ide o kľúčovú bezpečnostnú inštitúciu. Nie je jasné, či Rusko nevykšeftoval svoj ústupok od návratu k integrovanej štátnej správe, ktorým vydesil Viktora Nižňanského, práve za podporu SDKÚ pre svojho človeka do NBÚ. Nič proti pánovi Kožíkovi, ktorého presadzuje ANO, ale spôsob odvolania Mojžiša varuje. Ak NATO akceptovalo jeho výmenu, určite neakceptuje zmenu charakteru NBÚ. Sú ľudia, ktorí sú presvedčení, že nešlo ani o Mojžiša, ale práve o mäkší prístup k previerkam personálnej a priemyselnej bezpečnosti. Keďže všetkých lídrov tlačí jediná priorita - udržať koalíciu skoro za akúkoľvek cenu - predmetom obchodu môže byť aj NBÚ.
Ide, samozrejme, zatiaľ iba o špekulácie, ale jasne na nich vidieť, ako politická núdza môže potlačiť iné kritériá a hodnoty a znižovať úroveň spravovania štátu. A to sa ešte práve otvára ďalší bitevný front - generálny prokurátor. Existuje aj kombinácia, že kšeft pôjde po línii riaditeľ NBÚ za šéfa prokuratúry. Na príklade poslanca Abelovského, ktorý sa chystá na kandidatúru a jediný z opozície dá hlas Lintnerovi, je vidieť, že nadchádza nevídaná konjunktúra kupeckých techník, výmenných obchodov a politickej korupcie. Každý špás, aj permanentná koaličná kríza, proste niečo stojí. Čo myslíte, kto bude platiť?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
