národného divadla. Takzvaná je správne označenie: Základný kameň "novostavby" poklepal istý Viliam Šalgovič niekedy v roku 1984. (Zlé jazyky hovoria, že v roku 1990 sa obesil len preto, lebo stratil nádej, že sa dožije kolaudácie.)
Slovenská vláda nedávno rozhodla, že "novostavbu" ponúkne na predaj. Veľmi múdro - ide o typický megalomanský projekt boľševického razenia aj pôvodu. Doteraz bolo na "SND plus" prestavaných 3 miliardy Sk - nominálne. V skutočnosti oveľa viac, keďže koruna sa v čase oslabovala. Pri terajšej kúpnej sile Sk je reálne hovoriť skôr 5-6 miliardách. Nech nikoho nemýli, že podobné katedrály umenia nájdeme aj v niektorých iných metropolách. Jednak sú funkčnejšie a nie preležané skôr, než boli kolaudované. Predovšetkým ale - bohatší si môžu dovoliť viac. Každý sa má prikrývať takou dekou, na akú má. Slovenské verejné financie, nech sa vážená kultúrna obec nehnevá, majú v týchto pohnutých časoch skutočne iné priority.
Na rozpočtový rok 2004 pýtal rezort kultúry na "novostavbu" ďalších 800 miliónov. Miklošov protinávrh, ktorý sa ujal, bol veľmi korektný - prostriedky útržené za odpredaj môžu zostať všetky v Chmelovom rezorte. Názor, že pri nespornom finančnom poddimenzovaní všetkých kultúrnych činností je lepšie uprednostniť nositeľov "živej kultúry", než gigantické investičné akcie, neznesie oponentúru. Dôležitá medzipoznámka - prvá divadelná scéna Slovenska má svoje priestory, ktoré plne vyhovujú. Aktuálna je skôr rekonštrukcia niektorých regionálnych scén. Ak zostaneme len pri divadlách a priamo v Košiciach - maďarskej Thálii by vykryla tohtoročné dlhy tisícina tejto sumy. A hoci vedenie divadla oblieha Csákyho, nemôžu sa ani k takejto odrobinke dostať - chodia žobrať do Budapešti. SND je národný symbol, svätostánok, ale ak by raz slúžil, tak reálne iba zopár stovkám či tisícom zákazníkov a užívateľov. Kultúra v najširšom význame slova je predsa len o inom. Tých 800 miliónov - plus prostriedky z predaja stavby - sa dajú minúť nepomerne užitočnejšie. Aj v kultúre. Hoci vôbec najlepšie by bolo znížiť deficit rozpočtu, alebo dane, alebo splatiť kus štátneho dlhu.
Poslanci mediálneho výboru NR SR však majú iný názor. Včera vyšetrovali Rudolfa Chmela a na budúci týždeň si pozvali Ivana Mikloša. Nejde im do hlavy, ako mohla vláda siahnuť na takú sviatosť - predať SND! Mikloš pritom správne korigoval, okrem iného aj dezinformácie v médiách, že sa nepredáva Slovenské národné divadlo, ale jeho nedokončená budova. Čo nie je jedno a to isté, všakáno. Vysvetľujte to ale napríklad Jarjabkovi z HZDS. Ten namietal, že vraj vláda nemá mandát, lebo nikto to vraj nemal vo volebnom programe. Čaplovič zo Smeru sa spýtal Chmela, či nechce podať demisiu... Vynikajúca bola odpoveď - už dlho o demisii uvažuje, ale nie kvôli SND. A tak ďalej - poslanci NR SR opätovne pripomínali, že hlúposť nechodí len po horách, ale aj po Hradnom vrchu. Aj z Chmela však napokon vyliezlo, že za najefektívnejšie riešenie pokladá dokončenie. Fajn - nech vyhlási zbierku...
Kauza SND je kauza zásadná. Celkom dobre ilustruje, ako sa jedno zlé investičné rozhodnutie transformuje na snehovú guľu, ktorá sa valí rokmi a dokonca aj režimami, nabaľujúc ďalšie a ďalšie zdroje. Vnútri "novostavby" sú momentálne rôzne zariadenia, ktoré už dávno prešli amortizáciou, sú zastaralé, s padlými garanciami a teda - predstavujú ďalšie skryté náklady, ktoré by sa obnažili v momente dokončenia holej stavby. Tých 800 miliónov by vôbec nebolo posledných - to sľuboval už exminister Kňažko, keď pýtal, a dostal, na rok 2002 450 miliónov. Vtedy sa na september plánovalo sprístupnenie aspoň jednej časti - opery. A všetci vedeli, že aj keby sa to podarilo, tak zostane pri slávnostnom prestrihnutí pásky. Ďalšia položka, s ktorou rozpočet nekalkuloval, sú totiž enormné prevádzkové náklady. Aj na toto Mikloš upozornil - dostavbou sa nič nekončí, inštitúcia nebude na seba zarábať, ale vyrábať ďalšie dlhy. Nie je náhodou, že zlyhali aj všetky pokusy o pritiahnutie súkromných peňazí.
"Novostavba" SND len razítkuje starú známu pravdu - veľké štátne investície sú od diabla. Priživujú sa na nich politici, investori, dodávatelia, subdodávatelia, proste každý, kto príde s pokušením do styku. To už nie je len o kultúre: Branisko, Gabčíkovo, Mochovce - kam oko dohliadne, všade bežia trestné stíhania za miliardové defraudácie. Neexistuje veľká ani malá štátna stavba, kde by sa nekradlo a netunelovalo. Nevraviac o pofidérnej efektívnosti týchto investícií (Branisko je výnimkou). Preto sa treba nových vystríhať, starých zbavovať a poslancov, ktorí to nechápu, nakopať a - už nikdy nevoliť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
