prvostupňových škandálov našej justície. Je to verdikt svedčiaci o vymiškovaných mozgoch a hlbokom komunizme, v ktorom stále zostáva slovenské súdnictvo. Dokedy, súdruhovia?
Okrem pokuty sa musí týždenník ešte aj ospravedlniť za "hrubo urážajúci článok", v ktorom o Lexovi napísal, že "je to najznámejší darebák z najväčšej politickej strany". Výrok súdu je nezmyselný až do absurdna - špeciálne o Lexovi sa totiž môže napísať dnes skoro hocičo. Ochrany svojej osobnosti pred "urážlivými výrokmi" sa totiž sám Lexa dobrovoľne vzdal vtedy, keď sa na Ústavnom súde domáhal - a domohol! - platnosti amnestií Vladimíra Mečiara, ktoré sa vzťahujú na trestné činy, kde vystupuje ako podozrivý. Tak je to: Ani týždenník Domino fórum, ani nikto iný, nemôže obhájiť pravdivosť tvrdenia, že "Lexa je najväčší darebák", lebo SILOU AMNESTIE BOLO NARIADENÉ ZASTAVENIE TRESTNÉHO STÍHANIA. Prijatím amnestie sa Lexa zasadil o to, aby nikdy nebola odhalená pravda v kauze zavlečenia malého Kováča. A teda ani pravda o tom, či je darebák, alebo nie. Takže tvrdenie, že "je najväčší darebák", sa nedá vyvrátiť. Ak sa ale nedá vyvrátiť, nedá sa ani viesť spor proti niekomu, kto toto tvrdí. Jasné, nie? V tomto prípade platí v plnom rozsahu ústavná záruka slobody prejavu. Ochrana osobnosti je absolútne bezpredmetná v situácii, keď sám "poškodený" neumožní viesť dôkazové konanie.
Toľko muselo stačiť normálnemu súdu, aby sa návrhom Ivana Lexu ani nezaoberal. Preto - po prvé - je výrok škandálny ad absurdum: Bratislavský súd vlastne povedal, že o občanovi Lexovi nemôže nikto slobodne publikovať vlastný názor. Dovedené do konca - Mečiarova amnestia sa nevzťahuje len na trestné činy "v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho", ale aj na slobodné vyjadrenie názoru o úlohe I.L. v týchto udalostiach. Pozoruhodné, ale už neprekvapujúce. Sudcovia mimo obrazu, sudcovia bez vnútorného, občianskeho kompasu.
To nie je všetko. Existuje asi desať káuz Ivana Lexu, na ktoré sa žiadna amnestia nevzťahuje. A len a len súdne prieťahy zatiaľ znemožnili, aby sa v nich zrodil čo len jeden právoplatný rozsudok. Keby existoval, Domino fórum by už možno malo o čo oprieť svoje tvrdenie o "najväčšom darebákovi". Asi pred mesiacom minister spravodlivosti disciplinárne postihol sudkyňu, ktorá programovo - vedome - nekonala v štyroch trestných veciach Ivana Lexu! Tak vyzeráme na Slovensku: Justícia ignoruje vážne kauzy, týkajúce sa zneužitia právomocí verejného činiteľa, sprenevery a pod., ktoré sú staré šesť-osem rokov a v ktorých ide o zločinné konanie štátneho orgánu. Ale v smiešnom spore o ochranu osobnosti tej istej persóny sa má k svetu a koná bleskovo - článok Domina vyšiel v lete 2002. Tak vyzerá slovenské súdnictvo, tak vyzerá justičný gangsterizmus.
Teraz by sa chcelo napísať pár múdrych riadkov, ako zjednať nápravu. Napríklad plošné lustrácie, zákaz výkonu povolania pre všetkých, ktorí súdili pred rokom °89 a podobne. Ale všetko už bolo povedané. Prípad má však ešte ďalší rozmer. Na tom istom súde, a tiež včera, vyhral syn riaditeľa SIS Peter Pittner s denníkom SME pol milióna Sk za tvrdenie, že dlhuje 30 miliónov istej spoločnosti. Nechajme bokom vecnú stránku - aj toto je hlúposť, ale budiž. Symptomatické pre dobu, ktorú žijeme, ale je, že takzvané spory o ochranu osobnosti sa šíria ako pandémia. V júni vysúdil žilinský sudca Pavol Polka na vydavateľstve Perex 13 miliónov, predtým Slota na Novom čase 5 miliónov a ešte by sa dalo dlho pokračovať, len je málo priestoru. Sám minister spravodlivosti Lipšic sa súdi o nemajetkovú ujmu 200 tisíc za tvrdenie Nového času o nejakom luxusnom byte, ktorý údajne nikdy nemal.
Je to pandémia, ale žiada sa povedať toto: Právo na súkromie a ochranu osobnosti patrí medzi základné práva, zakotvené v ústave. V slobodnej spoločnosti sú žaloby týmto smerom bežné, keďže evidentným trendom je bulvarizácia médií, z ktorých niektoré vedome budujú redakčnú stratégiu na neoverených informáciách, pričom s prehratými spormi vopred aj rátajú. Nikomu nemožno brániť, aby sa súdne hájil. Obrovské nebezpečenstvo, extra špeciál na Slovensku, sa však skrýva v tom, že sudcovia nie sú schopní rozlíšiť prípady, kde nejde o zarábanie peňazí senzáciami, od úmyselného neetického správania a škandalizácie programovej. V kauze Domina fórum musela byť najvyšším hodnotiacim princípom priorita slobody prejavu - ešte aj vtedy, keby sa do toho neplietla absurdná amnestia. Problém je, že slovenskí sudcovia čítajú zákony otrocky, absolútne im uniká, aké hodnoty a normy majú svojimi výrokmi v spoločnosti posilňovať. Kauza Domina je výkričnou ukážkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
