totálne znemožní. Druhá možnosť je pravdepodobnejšia, ale bolo by neprezieravé tú prvú vylúčiť. Ruskove prvé tri týždne pripomínajú v každom prípade uragán.
Najhlbší "dojem" zanechal jeho pohon na kórejskú automobilku Hyundai. Ruskove slová o tom, že keby nevycestoval do Soulu, tak Slovensko je už odpísané, sú celkom nenáležité. Investori mali v pláne obhliadku terénu vo všetkých vyhliadnutých štátoch - aj Žilinu. Absolvovali by ju aj bez osobnej intervencie ministra v Kórei za peniaze daňových poplatníkov. Na strane druhej, intenzívny záujem ministra o kontakt s vedením firmy na škodu byť nemôže. Obrovským faux pas ale bolo vynukovanie akejsi lokality pri Dubnici nad Váhom inej automobilke. Rusko si totiž nevšimol v zmluve s Peugeotom klauzulu o tom, že v okruhu 70 kilometrov sa nič stavať nemôže. Bol dokonale smiešny, ako pobehoval po poli s prilbou na hlave. Už v tomto momente sa ozrejmilo, že ministerstvo hospodárstva získalo do vienka vynikajúcu píár agentúru - televíziu Markíza. Nebol ešte minister, s ktorým by sme mali šťastie skoro každý deň v priamom prenose.
To, čo vyzerá sympaticky a novo, je entuziazmus, s ktorým sa vrhol Rusko do práce. Aby bolo jasné - lepší hyperaktívny ako hyperlenivý minister. Preto ťažko lámať palicu aj nad personálnymi čistkami v rezorte - obklopiť sa ľuďmi, ktorým dôveruje, má nielen právo, ale skoro aj povinnosť. Iná vec je otázka, či sa za tým neskrýva niečo nekalé. A to je podozrenie, ktoré vyvstáva v súvislosti s Ruskom automaticky a môže si za to iba sám. A zlým predtuchám výber blízkych spolupracovníkov aj zodpovedá: Ľudia z jeho firiem a z okolia Markízy ako Vizváry, Stretavský, Kudličková vzbudzujú minimum dôvery. Žiadne špičkové manažérske výkony za nimi nevidieť, o to viac lojality k pánovi. Vrcholom je inštalovanie údajného agenta ŠtB a niekdajšieho šéfa kampane HZDS do vedenia štátnej investičnej agentúry. Samozrejme, tiež kamaráta. Tu je vidieť, že Pavol Rusko nemá brzdy ani ohľady - v súkromnom biznise nech si robí čo chce, ale za peniaze daňových poplatníkov by sa mal mierniť. Problém, že či zmena v agentúre SARIO bola nutná, alebo ide len o ďalšiu "rodinnú" rošádu, zámienkou na ktorú bol Hyundai, zvonku nevyriešime. Rusko je však veľmi krátkozraký, ak si myslí, že invázia nenažraných kamarátov ho skôr-neskôr neprivedie do nejakého parádneho průseru. Treba veľmi jasne pripomenúť, že za týchto ľudí nesie stopercentnú politickú zodpovednosť - prešľap ktoréhokoľvek z nich musí mať pre Ruska rovnaké následky, akoby sa ho dopustil sám.
Tomu, že Rusko hrá viac na dojem, ako o vec, nasvedčuje incident s kolegom Miklósom. Ako nová hlava tripartity teatrálne ohlásil na tlačovej konferencii jeho výmenu, keďže minister za SMK má údajne slabú dochádzku - neprišiel na tripartitu ani raz. Šéf životného prostredia mu obratom odkázal, že on ani nemá čo chodiť, lebo je za vládu nominovaný iba ako náhradník. Nielenže sa Rusko blamoval (po Dubnici už druhýkrát), ale práve tu predviedol minimum kolegiality a kooperatívnosti; aj keby mal hneď pravdu, takéto veci sa predsa neriešia cez tlačové konferencie. Tento prípad, spolu s Dubnicou, prezrádza o Ruskovi okrem hry na mediálne efekty i ďalšiu negatívnu vlastnosť - konanie bez overenia si základných faktov. Stačilo zdvihnúť telefón a spýtať sa Miklósa, prečo nechodí... Nie - Rusko potreboval svetu ukázať, aká je on kvalitná nová tripartitná metla. Kauza vyznieva pre Ruska podivne aj politicky; údajne liberálny minister kriesi tripartitu v situácii, keď odbory vyhlasujú petíciu za predčasné voľby a otvorene hovoria o povalení vlády.
Azda najhorší na Ruskovom vstupe do vlády je nárast jeho politického vplyvu, ktorý pochádza (hoci sa nedá dokázať) z podstolových dohôd s Dzurindom. Toho odrazom je jeho požiadavka na niekoľko sto miliónov na "investičné stimuly", ktorá v tejto chvíli už reálne ohrozuje deficit rozpočtu. Je to nehoráznosť - niet silnejšieho investičného stimulu nad rovnú daň, ktorá sa zavádza od roku 2004. Všetko ostatné na podporu investícií je vypaľovanie verejných financií a bohužiaľ aj ďalší dôkaz, že Rusko veci nerozumie. Úsmevné bolo, ako po návrate z Kórey odmietol tristo miliónov prevelených z učiteľských platov. Nafúknutie deficitu by však bolo ešte horšie riešenie. Nie preto, že jedna desatina HDP by rozpočet zabila, ale z titulu precedensu. Takzvane oprávnených nárokov je totiž nekonečne veľa - prečo práve investície? Lebo Rusko má dnes väčšie slovo ako iní ministri a iní lobisti?
Nie je vylúčené, že hyperaktívny Rusko, navzdory svojim omylom a sebastrednosti, nejakú investíciu dotiahne a bude slávny. To by bol ten šťastný prípad, keď prínos jeho nominácie azda prevýši politické, morálne a možno aj ekonomické škody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
