Kedy sadiť?
Najvhodnejším obdobím na vysádzanie je jeseň. Sadíme od druhej polovici októbra až do príchodu celodenných mrazov, ktoré by mohli poškodiť korienky stromčekov. Vysadené stromčeky blahodarne využívajú zimnú vlahu, cez zimu sa zemina v jamách uľahne a na jar tieto stromčeky začnú skôr pučať. V jarnom období začíname sadiť hneď, len čo pôda preschla natoľko, že nie je blatová. Čím neskoršie na jar stromčeky sadíme, tým väčšiu pozornosť im potom musíme venovať (dôkladnejšie zalievanie, mulčovanie a pod.). Toto isté platí aj pre drobné ovocie.
Vzdialenosť medzi stromčekmi
Jablone - zákrpok 3 - 4 m, vreteno 2 - 2,5 m
Hrušky - zákrpok 4 - 5 m, vreteno 2 - 2,5 m
Slivkoviny 5 - 6 m
Čerešne 8 - 10 m
Višne 4 - 5 m
Broskyne 4 - 5 m
Marhule 5 - 6 m
Dule 3 - 4 m
Orechy 10 -15 m
Lieska 5 - 6 m
Ríbezle, Egreše 1,5 - 2 m
Vykopanie jamy
Vysadenie stromčeka toho istého druhu na to isté miesto si žiada čas aspoň 5 rokov, čo platí zvlášť pre kôstkoviny. Jamy na jesenné vysádzanie vyhĺbime aspoň mesiac dopredu, na jarné vysádzanie v jeseni, aby sa pôda dobre okysličila. V suchých polohách, kde nebudeme mať možnosť stromčeky po vysadení zalievať, je však vhodnejšie kopať jamy až pred vysádzaním, aby pôda príliš nevyschla. Veľkosť jám závisí od kvality pôdy, jej predchádzajúcej prípravy a od ovocného druhu. Väčšinou kopeme jamy 1 x 1 x 0,6 m. V úrodných pôdach stačia menšie jamy. Na stanovištiach s neúrodnou kamenitou pôdou je efektné vymeniť zeminu výsadbových jám úplne alebo aspoň spodnú vrstvu. V ťažších a nepriepustných pôdach je lepšie kopať plytšie a širšie jamy, lebo keď je dlhší čas mokro, hromadí sa v hlbokých jamách na nepriepustnom podloží voda a korienky tým trpia. Menšie rozmery sadených stromčekov zvádzajú k mylnému názoru, že malý stromček potrebuje menšiu jamu. To je rozhodne nesprávne. Čím je stromček menší, tým väčšiu pozornosť musíme venovať príprave pôdy, aby sa lepšie zakorenil a intenzívnejšie rástol.
Pri hĺbení jamy ukladáme na jednu stranu hornú vrstvu úrodnejšej pôdy a na druhú stranu dávame spodinu. Spodinu použijeme len po zmiešaní s dobre preležaným kompostom, alebo ju vymeníme za kvalitnú zeminu.Nikdy nepoužívame čerstvý maštaľný hnoj. Dno jamy skypríme, najmä v ťažkých uľahnutých pôdach.
ZÁSOBNÉ HNOJENIE - je základom úspechu. Hnojiť a vápniť treba podľa výsledkov agrochemických pôdnych rozborov. Keď pôda nebola vyhnojená v rámci prípravy na výsadbu a agrochemický rozbor nemáme, na dno jamy dáme pôvodnú vrchnú vrstvu prihnojenú 0,30 kg
síranu draselného a 0,30 kg superfosfátu a aspoň 20 kg kompostu. Na kyslých pôdach pridáme aj 1,5 - 3 kg mletého alebo dolomitického vápenca. Priemyselné hnojivá nikdy nedávame priamo ku koreňom, lebo by ich mohli poškodiť.
Predvýsadbová úprava výpestkov
na koreňoch treba obnoviť rezné rany a vyrezať silnejšie poškodené korene. Skracujeme aj korene neúmerne dlhé, tenké korene neskracujeme. Rez musí byť hladký a čo najmenší. Podľa potreby môžeme korene močiť vo vode 12 - 24 hodín. Povýsadbový rez urobíme až na jar budúceho roku.
Výsadba
najvhodnejšie je, ak sú pri výsadbe dve osoby. Stromček umiestňujeme zo severnej strany od kolíka. Sadíme do takej hĺbky, v akej boli výpestky v škôlke. Len bobuľoviny sadíme o 10 - 15cm hlbšie. Zvlášť dbáme o to, aby miesto štepenia bolo aspoň 5cm nad zemou. Korene zasypávame úrodnou pôdou prihnojenou kvalitným kompostom. Dobré prepadávanie zeminy medzi korene zabezpečíme ráznym pohybom výpestkom hore-dolu. Po čiastočnom zasypaní korene dôkladne prišliapneme a zalejeme. Až po vsiaknutí vody zasypanie ukončíme, výpestok nakopcujeme a upevníme osmičkou k opore. Tam kde hrozí nebezpečenstvo poškodenia zverou, kmieniky
obalíme pevnejším papierom alebo chráničmi. Pri jarnom sadení nerobíme pri kmeni kopček, ale okolo stromčeka urobíme misu pre ďalšie zaliatie stromčeka.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
