konkrétne dni. Sledujú predpoveď počasia, predbežne kontrolujú cukornatosť svojej úrody, dohadujú sa so susedmi vo vinohrade, kedy nastane tá očakávaná chvíľa zberu hrozna - magické vinobranie. To sa zvyčajne deje, aj podľa pestovaných odrôd, od konca septembra, podľa počasia až do konca októbra, v dobrých rokoch aj neskôr. Ak sa podarí také, aké bolo napríklad v tomto roku - s výbornou úrodou a slušnou cukornatosťou - sú celoročná drina a vynaložené prostriedky zabudnuté, ak nie, chvíľu si zanadáva, ale o chvíľu ho to prejde a začne už myslieť na budúci rok. Lebo vinohrad je skutočnou mániou, ktorá človeka len tak nepustí.
Väčšina vinohradníkov nášho regiónu už má svoju úrodu doma. V sudoch prebieha, či už pomaly doznieva fáza búrlivého kvasenia vína, alchýmia zrodu vína beží na plné obrátky. Čo sa však v týchto dňoch a týždňoch deje vo vinici, zdanlivo opustenej a prázdnej?
Práce, ktoré vinohradník vykonáva po zbere úrody, nepatria k tým obľúbeným, väčšinou sa dejú v chlade a vo vinici, ktorá po zbere pôsobí tak trocha depresívnym dojmom. Sú však pre budúcoročnú úrodu dôležité, a tak im treba venovať náležitú pozornosť.
Predovšetkým, je dobré vyzbierať z vinice strapce, ktoré sa pri zbere len zhadzovali na zem, zvyčajne z dôvodu napadnutia rôznymi plesňovými chorobami, alebo hnilobou. Ak by to totiž ostali vo vinici, mohli by sa z nich zárodky chorôb preniesť na vinič aj v budúcom roku. Ak bola vinica napadnutá chorobou (zvyčajne to mohla byť múčnatka, alebo rôzne iné plesňové choroby, či hniloba), zvykne sa ešte na jeseň, najneskôr však na jar striekať prípravkom Sulka (presný pomer prípravku je uvedený na obale). Treba sa pripraviť aj na zimu a obaliť do igelitových obalov prúty majmä mladých, citlivejších odrôd štepov. Tento obal chráni jednak pred mrazom, jednak pred obhrýzaním výhonkov zverou. Ak bola vinica bujná, mala pustených veľa prútov, odporúča sa na nej urobiť akési predstrihanie, ktoré uľahčí jarný rez viniča. V tejto fáze však treba radšej odrezať menej ako viac, lebo počas zimy môžu prúty vymrznúť.
Napokon, každý vinohradník má isté časové úseky, v ktorých vinicu pravidelne hnojí. Teraz je práve ten čas, kedy treba dať zvolené hnojivo (mašťaľný hnoj, alebo hnojivo MPK - podľa potreby) do zeme. Pri každom pni sa vykope jama približne 30 - 40 cm hlboká (vo svahu ju kopeme vždy nad pňom), do nej sa dá potrebná, zvyčajne nie príliš veľká, dávka hnojiva a prihrabe sa späť zemou. Napokon, po všetkých týchto prácach býva vinohrad často podupaný, čo rozhodne nie je dobrá predzvesť pred jarným kopaním. Ak teda nemáte vinohrad s trvalo trávnatým povrchom, odporúčame poorať, alebo pokopať vinicu ešte pred prvým snehom a novembrovými pľušťami. Vždy však treba myslieť na to, že pôdu treba zo stredu medziradového priestoru prihŕňať smerom ku pňom, čo plní dôležitú ochrannú funkciu pred mrazom, ale aj mechanickým poškodením. Potom už do vinice podľa potreby netreba vstupovať, len čakať, kým ju prikryje sneh a dúfať, že prezimuje v pohode.
Samozrejme, hneď s predzvesťou príchodu jari sa začína kolobeh vinohradníckej roboty. Najskôr, tesne pred strihaním, treba podoťahovať, prípadne poopravovať vodivé drôty, ktoré predchádzajúca úroda poriadne ponaťahovala, alebo aj potrhala. Potom už prichádza azda najdôležitejšia práca, akási vysoká škola vinohradníka - jarný rez. Ten často rozhoduje o tom, aký rok má vinica pred sebou. Nie nadarmo sa hovorí - ako vinicu ostriháš, takú máš úrodu. Všetky tieto jarné práce je dobré zvládnuť po odznení tvrdých februárových mrazov, ale ešte predtým, než z vinice zmizne sneh. Ušetríte si tak kalváriu so zdupanou, zatvrdnutou pôdou pri prvom jarnom kopaní, ktoré vás čaká zvyčajne na prelome apríla a mája.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
