Jozef PETRUŠKA, Spišský denník KORZÁR
Meno Jána Klapáča ml. na Spiši nie je neznámym pojmom hlavne pre športových fanúšikov. V súčasnosti ho čitatelia poznajú ako dopisovateľa Spišského denníka KORZÁR, predtým ako futbalového trénera a tí skôr narodení sa chodili pozerať na jeho futbalové umenie do Spišských Vlách, Spišskej Novej Vsi, Rudnian a Smižian.
Málokto však vie, že päťdesiatročný futbalista telom a dušou je aj vášnivým záhradkárom. "V roku 1981 mama kúpila pozemok na záhradku za dnes už neuveriteľných 3-tisíc korún. Rodičia učili po najzapadlejších dedinách. Do pätnástich rokov som bol "dzedzinár" a láska k pôde mi zostala dodnes," začal svoje rozprávanie Janko Klapáč.
Ako sám hovorí, jeho "kolchoz" má výmeru 9,5 árov a nachádza sa pri potôčiku Brusník v lokalite Vimbach. Ak vchádzate do Spišskej Novej Vsi, priamo pred veľkým podjazdom naľavo je záhradkárska usadlosť, kde "šlechtí plané jablone a furt se hrabe v záhone" náš dopisovateľ.
"Práca v záhradke je nielen mojím koníčkom, ale aj najlepším relaxom. Na mojom "kolchoze" sa venujem hlavne pestovaniu zeleniny. Nad ekonomickým výpočtami "šéfa" Jozefa Petrušku, že niečo pestovať je stratové, keď v obchoďákoch si to môžem kúpiť za lacný peniaz, sa len pousmejem. Je na tom niečo pravdy, ale vidieť ako vám vzchádza kapusta, zemiaky, mrkva atď,. je pre každého záhradkára veľkým zážitkom a zadosťučinením," hovorí J. Klapáč.
Ako správny záhradkár je Janko Klapáč počas sezóny na svojom pozemku každý deň. Súčasťou záhrady je aj menšia drevená chalúpka, kde pri piecke a pukajúcom ohni v zimných mesiacoch Janko najlepšie relaxuje.
Všetko začína prípravou náradia. "Prvou úlohou na záhradkársku sezónu je príprava náradia. Po novom roku v mesiacoch január a február je na to dosť času a priestoru. Dobrý záhradkár musí mat kvalitné náradie. Keď zmizne sneh a pôda je trošku preschnutá, prekyprím si úsek, na ktorom budem siať," opisuje začiatok pestovateľského roka J. Klapáč.
Páni išli do prvomájového sprievodu, "gadžove" začali sadiť zemiaky
Odborná literatúra je jedna vec a skúsenosti záhradkárov druhá. Je samozrejmé, že iné postupy a termíny sú na južnom Slovensku a u nás pod Tatrami. "Agrotechnické termíny nedodržiavam. Riadim sa vlastnými skúsenosťami a poznatkami. Napríklad pri výsadbe zemiakov sa držím ešte socialistického pravidla - páni idú do prvomájového sprievodu, gadžovia do poľa sadiť zemiaky! Aj v prípade priesad mám vlastný termín - vždy po zimných mužoch (Pankrác, Servác, Bonifác), nikdy nie predtým. Na Jána sejem jánsku mrkvu, na Vavrinca (10. augusta) ide cibuľa "do venca" - vyberám ju," skonštatoval Ján Klapáč.
Žiadne chemikálie, len tie najnutnejšie. "Všetkým záhradkárom by som chcel poradiť - žiadne chemikálie. Jedine proti voškám a skočkám. Len raz aplikujem prostriedok proti pásavke zemiakovej, hneď na začiatku, keď sa objavia prvé príznaky. Radšej oželiem zopár kilogramov z úrody, ale nech to je čisté. Druhou stránkou je, že aj chemické prípravky nie sú lacné," radí J. Klapáč, ktorý na svojej záhradke nepožíva ani priemyselné hnojivá. Jediným hnojivom je maštaľný hnoj a kompost. Ten každú druhú jeseň rozhádže po celej ploche a zaorie. Bez ohľadu na to, či bude maštaľný hnoj pod zeleninou, zemiakmi alebo aj kvetmi. Novinkou, s ktorou sme sa strelili na Klapáčovej záhradke, je zelené hnojenie.
"Vedľa nás sú noví záhradkári, ktorí bežne robili zelené hnojenie. Od nich začíname preberať tento nový spôsob. Po pozberaní úrady na prázdny pozemok zasejem repku olejku. Po jej vzídení neskoro na jeseň sa zaorie (porýľuje). Zároveň repka olejka dosť zabráni zaburineniu pozemku," vysvetľuje ostatným záhradkárom.
Uhorky pokazil Černobyľ, najdôležitejšie je zavlažovanie
"Kým nevybuchol Černobyľ, nemal som problémy s dopestovaním uhoriek. Cuprikol a iné prípravy boli pre mňa neznámym pojmom. Pred Černobyľom sme mali uhorky ešte aj v septembri, dnes je s nimi problém, hoci tento rok nebol na uhorky zlý," povedal J. Klapáč.
Ako si ďalej veľmi pochvaľuje, ich záhradkárska osada má veľkú výhodu, že majú vybudovanú zavlažovaciu sieť. Tohto roku urobili novú čerpaciu stanicu.
"Polievam skoro ráno alebo neskoro večer. To je každému rozumnému záhradkárovi jasné. Niektorí to neuznávajú, ale dôležité je polievanie "ku koreňu", nie zvrchu ako hasič. Hlavne keď vychádzajú mladé rastliny (kapusta, zeler), zoberiem kanvu a lejem vodu k rastline, nie zhora. Keď už je zelenina väčšia, upevním hadicu na palicu a používam špeciálny rozprašovač.
Čo by som chcel zdôrazniť, v našej záhradkárskej osade sa nedarí stromom, hlavne slivkám. Aj stromom je potrebné sa venovať, ale ako som už spomínal, chémia je dnes drahá. Žijeme z pôdy, z toho čo nám dá. Tie jabĺčka si už potom môžem kúpiť aj v obchodnom dome," s úsmevom hovorí päťdesiatročný futbalista-záhradkár a na záver nemohol obísť ani jeden zaujímavý problém:
"Chcel by som pozdraviť všetkých poslancov Mestského zastupiteľstva v Spišskej Novej Vsi, ktorí schválili všeobecne záväzné nariadenie, že biologický odpad má ísť do kontajnerov. To je blud! Zvyšky úrody a burinu kompostujem, všetko využijem a spotrebujem. A nie ešte povinne platiť za odvoz."
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
