ktoré je hlboké a urobené v správnom čase, je to najlepšie, čo môže záhradkár urobiť pre lepšiu úrodu v budúcom roku. Rýľovaním podporujeme "život" užitočných mikroorganizmov v pôde, zmierňujeme hlboké premŕzanie, ničíme časť škodcov prezimujúcich v pôde atď.
Hlboké jesenné obrobenie pôdy má za následok aj zlepšenie vzdušnej a vodnej kapacity a najmä zadržanie vodných zrážok. Pri otázke - kedy rýľovať - treba prihliadať na vlastnosti pôdy. Ťažké, utlačené pôdy treba obrábať v jeseni. Na pôdu, ktorú necháme po rýľovaní vo veľkých hrudách, pôsobí sneh, dážď a mráz tak, že na jar je ľahšia a rozpadáva sa.
Rýľujeme po zbere ovocia, zeleniny a po opadaní lístia za nie príliš mokrého počasia. Pôdy ľahšie a na humus bohaté nemusíme v jeseni obrábať. Postačí, ak na ne rozložíme vrstvu vlhkého lístia alebo polorozložený kompost. Na jar pôdu spracujeme. Mnohí záhradkári pri rýľovaní zároveň zapracúvajú rôzne hnojivá do pôdy. Treba pripomenúť, že neplatí zásada - ak každý rok výdatne pohnojíme ornicu maštaľným hnojom, budeme mať lepšiu úrodu. Pri hnojení treba postupovať opatrne, s prihliadnutím na individuálne vlastnosti pôdy.
Najčastejšie používaným hnojivom organického pôvodu medzi záhradkármi je maštaľný hnoj. Konský hnoj je vzdušný, rýchlo sa rozkladá a vyvíja pomerne veľké množstvo tepla. Je vhodný na ťažké pôdy, kde sa rozkladá pomalšie. Ak chcete v skleníku vypestovať šampiňóny, konský hnoj ako hnojivo je úplne ideálny. Hnojí sa ním každé dva roky väčšími dávkami. Kravský hnoj je univerzálny - vhodný na priame hnojenie všetkých druhov pôd. Na ťažkých pôdach ním hnojíme raz za 3 - 4 roky, na ľahkých pôdach každé dva roky. Pre ľahké pôdy je ideálny prasačí hnoj, ktorý je vodnatý, a preto v nich vydrží dlhšie ako iné druhy hnoja. Na to, aby sme ťažké alebo piesočnaté pôdy obohatili humusom, používame neutalizovanú rašelinu. Pôda ňou obohatená je vhodná najmä na pestovanie koreňovej zeleniny. Na tzv. zelené hnojenie sa používajú najčastejšie rastliny z čeľade bôbovitých. Sú totiž schopné svojimi koreňmi nielen viazať a spracovávať dusík, ale aj hlbokou koreňovou sústavou pôdu drenážujú.
Na kyslých pôdach sejeme lupínku alebo pohánku, na neutrálnych a zásaditých pôdach zmesi nasledujúcich rastlín a plodín - hrachu, ďateliny, konského bôbu, horčice, repky a pod. Záhony sa obsievajú v júli alebo začiatkom augusta, aby rastliny do zimy dostatočne vyrástli. Predpokladom dobrého rastu zelenej hmoty je dostatok vlahy (pri suchom počasí je preto nevyhnutná zálievka), draslíka, fosforu a vápna v pôde. Na ornici, ktorú v jeseni upravíme takýmto spôsobom, sa darí najmä zemiakom, hlubovine, ale aj koreňovej zelenine.
www.flora.sk
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
