poistení, čoho sa dopustil včera, je mimoriadnym prejavom štátnickej nezodpovednosti a vypadnutia z roly. Ak totiž parlament na druhýkrát zákon neschváli, krajina môže spadnúť do skutočne hlbokej politickej i vládnej krízy. Tak sa nespráva štátnik, ale rozvracač.
Politický rámec situácie sme už viackrát pomenovali. Koalícia je vetchá, tzv. nezávislé hlasy naháňa výmennými obchodmi. Vetovaný zákon potrebuje nadpolovičnú väčšinu plného stavu snemovne, teda 76 hlasov, čo je presne na hranici koaličných možností. Videli sme v utorok tie odrené uši, s akými prešli Lipšicove zákony. A Lintnerova voľba za podpredsedu NR SR, kde je kvórum tiež 76, sa pre istotu odložila. Zákon o sociálnom poistení je pritom kľúčový medzi kľúčovými, je bránou k dôchodkovej reforme i k rozpočtu na rok 2004. Ak sa hlasovanie zadrhne, politický rozvrat koalície korunuje ešte aj morálny - znamenalo by to fakticky bankrot nosnej časti programového vyhlásenia vlády. V danej situácii bez nároku na reparát. Hneď by musel byť stiahnutý aj zákon o dôchodkovom sporení - (zamýšľaný) reformný klenot vlády. Dá sa namietnuť, že ak koalícia raz nemá 76 hlasov, tak je jedno, kedy príde ku krachu. To je pravda, vydržať do konca novembra však znamená mať pod strechou rok 2004 a významnú časť reforiem. Každé jedno rizikové hlasovanie pravdepodobnosť zlyhania prudko zvyšuje.
Mizerná námietka znie, že Schuster si len vykonáva svoje ústavné kompetencie a za rozklad koalície nemôže. To vyzerá dobre, ale kríva na všetky štyri nohy. Schuster je predovšetkým hlava štátu, ktorej povinnosťou je citlivo vnímať politické súvislosti tak, aby neohrozoval prevádzku štátu. Môže priať opozícii len to najlepšie, ale na elelementárnom fakte, že niet mocenskej alternatívy, ani on nič zmeniť nevie. Scenár, v ktorom sa píše, že reformy uviaznu v polovici, je katastrofický - pravdepodobne horší, ako keby sa nezačali. Chaos, bordel, kríza - to všetko môže byť Schusterovi ukradnuté. Hlavne, že je zase slávny a "ochranca biednych a chudobných"
Nie je vôbec pravdou, že si len hľadí svoje kompetencie. Áno, on má právo z ústavy vetovať hoci všetky zákony, ktoré mu pristanú na stole. Je to legálne - ale nie legitímne. Právo hlavy štátu vracať zákony nevložili múdri ľudia do parlamentných systémov preto, aby prezident fungoval ako predĺžená ruka opozície. Je tam, po prvé, ako poistka pre výnimočné prípady, keď sa objaví silné podozrenie z protiústavnosti, alebo zjavná chyba v texte. Prípadne sa môže raz za čas stať, že prezidentovi nedovolí svedomie čosi podpísať. Kontrasignácia je tiež procedurálny akt - certifikuje zákon, aby sa mohol objaviť v zbierke. Toto však na Slovensku neplatí. Rudolf Schuster si urobil z práva veta lunapark - odkedy je vo funkcii, nepodpísal asi 150 zákonov, čo je absolútny a neprekonateľný svetový rekord. To nie je výkon prezidentskej funkcie, to je exhibicionizmus sebastredného chaotika. Kde sú tie časy, keď po obrovskej kritike veta Zákona o pamäti národa sľúbil, že už podpíše všetko. Ha-ha, odvtedy vetoval ďalších štyridsať.
Schuster - ako vždy pri takejto "príležitosti" - uviedol "vecné" dôvody. Zákon o sociálnom poistení vraj neúmerne postihne chudobnejšie vrstvy a je nekoncepčný, lebo v parlamente je už k nemu pripravených 64 pozmeňovacích návrhov ešte skôr, než nadobudol účinnosť. Nuž - ako vždy, Schuster sa mýli. Účelom tohto textu ale nie je dokazovať jeho omyly presne tak, ako nie je účelom prezidentského veta opravovať tvorbu parlamentu. To je podstata veci - prezident nemá čo posudzovať ideovú a materiálnu kvalitu zákonov. On je hlavou štátu a nie hlavou opozície, nie je ani 151.poslanec, ani druhá komora parlamentu. Jeho právnikov, poradcov a "nezávislých expertov" nikto nevolil, sú to menovaní úradníci, ktorí sa majú starať o výzdobu paláca a kropiť záhradu, nie robiť opozíciu programu vlády. Opozícia je v parlamente - tam sa hlasovalo. Schuster nemá poňatia ani o zákonoch, ani o systéme, v ktorom sa päť rokov hrá na prezidenta.
Najlepší glosátor českej politiky, Bohumil Doležal, napísal nedávno toto: "Funkcia prezidenta slúži u nás tradične k mrzačeniu demokracie (...). Nie som prvý, kto navrhuje, aby bola zrušená a právomoci prenesené na ostatných najvyšších ústavných činiteľov". Autor tohto textu to podpisuje a pripomína, že Doležal takto zakončil svoj komentár k polročnému úradovaniu Václava Klausa, ktorého kritizoval VÝLUČNE za VERBÁLNE polemiky s politikou vlády. A tu je pointa: Ten Klaus, ktorému Doležal vytýkal, že "prezidentská autorita je používaná ako prostriedok na vyrovnanie opozičného handicapu", vetoval za pol roka 1 (slovom JEDEN) zákon českého parlamentu…
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
