Elegantné lietadlo so zahnutým nosom a krídlami v tvare delta bolo pýchou britských a francúzskych aerolínií
Posledný let Concordu vyvolal značný záujem verejnosti. Británia sa s legendárnym lietadlom rozlúčila včera popoludní na londýnskom letisku Heathrow, kde v krátkom časovom intervale pristali tri stroje za sebou. Prvý Concorde priletel zo škótskeho Edinburghu s pozvanými hosťami a víťazmi súťaže o let týmto lietadlom, druhý z okružného výletu nad Atlantikom, a o 17.00 h SELČ dosadol na pristávaciu dráhu posledný Concorde na pravidelnej linke New York - Londýn. Už žiadne dopravné lietadlo nepoletí dvakrát rýchlejšie než zvuk vo výške 17 kilometrov nad zemou. V tejto výške možno z paluby pozorovať zakrivenie Zeme.
Prvýkrát sa Concorde, výsledok spoločného britsko-francúzskeho projektu, odlepil od zeme 2. marca 1969. V Británii vzlietol o mesiac neskôr. Tak sa začala éra nadzvukovej osobnej dopravy. Concorde prekonal trasu New York - Londýn za tri hodiny a vďaka časovému posunu medzi Európou a Amerikou pristál vlastne skôr, ako odletel. To veľmi vyhovovalo životnému štýlu úspešných podnikateľov, hviezd šoubiznisu a politikov. "Mal som si písať denník, alebo nahrávať. Bolo to, akoby na palube defilovali postavy z príručky Kto je kto z celého sveta - či už politici, športovci alebo umelci," spomína bývalý pilot Concordu John Hutchinson. "Dvere do pilotnej kabíny sme nechávali otvorené a pozývali cestujúcich, aby sa k nám prišli pozrieť. Tak som sa stretol s množstvom úžasných ľudí, napríklad s Muhammadom Alim alebo Mickom Jaggerom."
Ostatné krajiny sa s Britmi a Francúzmi snažili súperiť. Američania sa vzdali svojich plánov kvôli príliš vysokým nákladom, neslávne skončil aj ruský projekt. Stroj TU 144 - prezývaný Concordski - si so skutočným Concordom nemohol merať sily a po tom, ako sa na leteckej prehliadke v Paríži v roku 1973 zrútil, bol jeho vývoj zastavený. Ale aj samotný Concorde sa musel boriť s ťažkosťami. Náklady na výrobu presiahli miliardu dolárov, čo bolo oveľa viac, ako sa pôvodne predpokladalo. Ďalším problémom bol nadmerný hluk a tiež výfukové plyny, ktoré poburovali ekológov a nakoniec spôsobili, že vlády jednotlivých štátov nepovolili prelet concordov nad svojím územím. Concorde sa tak musel obmedziť len na transatlantické lety. Navyše, aj keď Francúzsko a Británia dúfali, že predajú stovky strojov, nakoniec sa ich vyrobilo len 16, ktoré si podelili Air France a British Airways.
Začiatok úplného konca jeho kariéry priniesol rok 2000, keď neďaleko parížskeho letiska Charlesa de Gaulla havaroval Concorde na trase do New Yorku. Všetkých 100 cestujúcich a deväť členov posádky zahynulo. Concordy mali potom 15 mesačnú prestávku a obe letecké spoločnosti vložili do ich modernizácie ďalšie prostriedky. Po 11. septembri 2001 sa situácia v leteckej doprave ešte zhoršila a rozhodnutie definitívne stiahnuť slávne lietadlá z prevádzky bolo už len otázkou času. Posledná cesta concordov povedie do múzeí v Nemecku, Francúzsku, Británii a USA. Vôbec najstarší stroj si verejnosť bude môcť pozrieť v novom múzeu neďaleko Washingtonu už od 15. decembra, teda v deň stého výročia vôbec prvého úspešného letu bratov Wrightovcov.
Autor: New York/Londýn (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
