špeciálneho tímu, ktorý od februára vyšetroval prípady údajných násilných sterilizácií Rómiek. Obvinenie zo sterilizácií vzniesli ľudskoprávne mimovládne organizácie Centrum pre reprodukčné práva z New Yorku a Poraddňa pre ľudské a občianske práva z Košíc. Podnet na vyšetrovanie dal podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Pál Csáky.
Špeciálny tím vyšetrovateľov viedla policajná vyšetrovateľka zo Žiliny. "Trestné stíhanie zastavila, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo," povedal hovorca Úradu justičnej polície Stanislav Ryban.
Vyšetrovatelia vypočuli asi 40 potenciálnych poškodených a dospeli k záveru, že sterilizácie, ktoré boli vykonané rómskym ženám, boli vykonané z medicínskych dôvodov. Išlo o ženy opakovane rodiace cisárskym rezom, ktorým by opätovná gravidita a pôrod vážne ohrozil zdravie a život. Druhým dôvodom sterilizácie boli sociálne dôvody. V zdravotníckej dokumentácii bol písomný súhlas pacientky.
Znalecký posudok pre vyšetrovací tím vypracovala Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Vyplýva z neho, že frekvencia sterilizácií a cisárskych rezov je u rómskej populácie podstatne nižšia ako u ostaných rodičiek.
Závery vyšetrovania uvádza aj správa podpredsedu vlády Csákyho, ktorú dnes prerokuje vláda. Správa zhŕňa priebeh celej kauzy a kroky, ktoré štátne orgány v tejto veci vykonali. Obsahuje tiež závery správy ministerstva zdravotníctva. Tá konštatuje, že lekári pri vykonávaní sterilizácií nepochybili, v nemocniciach nedochádza k diskriminácii a segregácii Rómok.
Vládna správa pripomína, že mnisterstvo zdravotníctva už predložilo novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá upravuje podmienky pre sterilizácie a presne definuje, čo je informovaný súhlas. O sterilizácii môže rozhodnúť len komisia, a lekár je povinný pacientku poučiť. Poučenie musí byť vykonané pred svedkom, ktorým je ďalší lekár, a v prípade, ak osoba požaduje vlastného svedka, aj pred týmto svedkom, aje po podpise účastíkov súčasťou zdravotnej dokumentácie. Minimálny vek na vykonanie sterilizácie stanovuje na 25 rokov. Úplne sa tiež vyhýba definícii medicínskej indikácie, teda nepredpokladá žiadnu „životu zachraňujúcu situáciu", ktorá by oprávňovala lekára vykonať sterilizáciu bez vytvorenia priestoru na informovaný súhlas pacientky.
O údajných nelegálnych sterilizáciách rómskych žien informovali mimovládne organizácie v januári. V rozsiahlej publikácii Telo a Duša opisovali príbehy rómskych žien, ktoré boli sterilizované bez toho, aby vedeli, čo sa snimi robí. Súhlasy na sterilizáciu podpisovali tesne pred podstúpením cisárskeho rezu, alebo až po tom, ako im bola sterilizácia vykonaná. Správa tiež obviňovala lekárovov východoslovenskýh nemocniciach, že si pri rómskych ženách uľahčujú prácu a oveľa častejšie im vykonávajú cisárksy rez, pričom niekedy používajú zstarané medicínske postupy. Správa tiež poukazovala na segregáciu a diskrimináciu Rómok vo východoslovenských pôrodniciach.
O kauzu sa zaujímalo množstvo medzinárodných inšitiúcií - Európsky parlament, Rada Európy, Senát amerického Kongresu, britský parlament, a viaceré medzinárodné organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami. Na Slovensku bola na prieskumnej návšteve spravodajkyňa Rady Európy a skupina poslancov z parlamentov krajín Európskej únie. O podozreniach informovalo množstvo svetových médií.
Barbora TANCEROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
