Kvalitná príprava priniesla Tóthovi v Írsku strieborné ovocie, budúcoročný Bazilej už zlatý?

lightkontakte do 70 kg si 25 - ročný rodák z Drienovca vybojoval striebro a prispel tak ku výbornej bilancii slovenskej reprezentácie, ktorá sa zo zeleného ostrova, ako sme už v našom denníku uviedli, vrátila s desiatimi medailami (päť zlatých, tri strieborné, dve bronzové).

Boli ste jedným z najpríjemnejších prekvapení slovenskej výpravy. Čakali ste, že vás šampionát zastihne v takej pohode?

"Prípravu som mal veľmi dobrú, ale neočakával som, že mi to vyjde až tak. Cítil som niekde v kostiach, že by to mohlo vyjsť, ale nakoniec sa mi ani nechcelo veriť. Do Írska som išiel s tým, že ak skončím do tretieho miesta, budem spokojný."

Medailová túžba teda bola.

"To áno, jasná vec. Ak by som prišiel domov bez medaily, bol by som veľmi nespokojný."

Cesta za striebrom nebola ľahká, reprezentačný tréner Peter Onuščák nám spomínal, že lightkontakt do 70 kilogramov bol jednou z najťažších kategórií - vďaka veľkému počtu kvalitných pretekárov. Nakoniec, na ceste do finále ste absolvovali štyri zápasy.

"V sedemdesiatke je to tak stále, samozrejme, že aj na majstrovstvách sveta. Hneď v prvom zápase som dostal Turka, povedal som si, ježišmária, hneď takéhoto? Ten chodí na MS stabilne... Veril som si však, zvládal som to, bol som v psychickej pohode, takže to išlo. Čím ďalej, tým viac som si veril."

Vo finále vás čakal ďalší Slovák, Lipták Martin Navrátil, isto skúsenejší borec ako vy. S čím ste naňho chceli vyrukovať?

"Je to skúsenejší borec a musím povedať, že som nad ním ešte nikdy nevyhral. Stále sa stretávame vo finálových zápasoch, či ide o Slovenský pohár, majstrovstvá Slovenskej republiky alebo iné podujatie, ako príklad poviem Austrian Open v rakúskom Grazi, kde sme sa tiež dostali proti sebe do finále. Nikdy som doteraz nezvíťazil, ale môžem povedať, že som nemal nejaký prehnaný rešpekt. Cítil som, že môžem mať svoj deň, že by mi to mohlo vyjsť, a tak som sa doňho pustil Ale čo bolo najhoršie: veľmi dobre sa poznáme. Ovládame naše chyby i naše prednosti. Zaúradovať tak mohla jedine kondícia."

V každom prípade, je to pekné, keď sa finále Slovenského pohára prenesie do finále majstrovstiev sveta.

"(Smiech) Jasná vec! Môžem povedať, že som druhý na okrese a zároveň druhý na majstrovstvách sveta. Je to trochu absurdné."

Bol to vraj veľmi ostrý zápas, až sa prítomní čudovali, že si krajania nič nedarujú.

"Povedal som si, že to rozpálim hneď od začiatku, že sa nebudeme na nič hrať. Veril som, že kondička mi vydrží, takže som si trúfal ísť hneď naplno. A on tým pádom musel tiež bojovať, takže bol z toho taký zápas, pri ktorom všetci vraveli, že to bol jeden z vrcholov majstrovstiev sveta. Mal som potom, hoci po prehre, dobrý pocit v tom, že mi prišli pogratulovať aj ľudia, ktorých som nepoznal. Vraveli, že to bolo super... Ale čo už? Bol som len druhý..."

Takže ste pocítili i sklamanie.

"Áno, to bolo. Bol som sklamaný, veľmi. Cítil som, že tú ruku mohli dvihnúť mne."

Striebro je však krásnym úspechom. Čo vám to dáva, akú motiváciu, akú chuť ísť ďalej?

"Dáva mi to veľkú motiváciu smerom do budúcnosti. Človek vidí, že na to má, aj na majstrovstvách sveta. Chcem teda viac makať a keď sa na to pozerám, budúci rok v Bazileji musím mať zlato! Druhé miesto mi už nestačí..."