obávať zvýšenej nelegálnej migrácie. Ak pristupujúce štáty budú pokračovať v príprave na ochranu vonkajších hraníc únie, neexistuje dôvod na obavy pred zrušením kontrol na vnútorných hraniciach, tvrdia experti EÚ v novej štúdii, ktorú v októbri predložili ministrom spravodlivosti a vnútra.
EÚ sa rozšíri 1. mája 2004 o desať krajín, vrátane Slovenska, kontroly na hraniciach medzi novými a starými členskými štátmi (napríklad slovensko-rakúskej) však ostanú zachované ešte niekoľko rokov. K zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach EÚ dôjde až keď sa noví členovia pripoja k Schengenskej dohode, čo bude zrejme až v roku 2007. Pred tým musia dokázať, že sú schopní chrániť vonkajšie hranice EÚ, v prípade SR hranicu s Ukrajinou. Experti EÚ tvrdia, že súčasná pätnástka by sa namiesto prehnaných obáv mala zamerať na posilnenie spolupráce s budúcimi členskými štátmi.
"Boj proti nelegálnej migrácii v EÚ si vyžaduje spoločné úsilie, v ktorom nové členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu vzhľadom na ich geografickú polohu," uvádzajú experti s tým, že je potrebné zabezpečiť vysoký stupeň spolupráce medzi všetkými členskými, ako aj susednými štátmi EÚ. Aby sa však optimistické predpovede splnili, odporúčajú experti novým krajinám pokračovať v príprave a plne prevziať a uplatňovať príslušnú legislatívu EÚ. Všetky vstupujúce štáty sa musia ďalej snažiť znižovať možnosť vstupu nelegálnych migrantov na svoje územia. K tomu je nevyhnutné posilňovať kontroly a zlepšiť spoluprácu so susednými krajinami.
V tejto súvislosti štúdia spomína niekoľko "veľmi dobrých" príkladov takejto spolupráce napríklad Maďarska so Slovenskom a Poľskom, alebo Estónska s Lotyšskom, Fínskom a Ruskom. Experti oceňujú, že vstupujúce krajiny veľmi úspešne uzatvárajú readmisné dohody s tretími krajinami. Niektoré z nich (Maďarsko, Poľsko, Lotyšsko, Slovinsko) už uzavreli vyše 20 takýchto dohôd. Počet takýchto dohôd s krajinami pôvodu utečencov však nie je uspokojivý a všetky vstupujúce štáty musia pokračovať v úsilí o ich uzatvorenie. Zamerať by sa mali najmä na krajiny, odkiaľ smerujú najväčšie migračné prúdy Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Bosna a Hercegovina, Turecko.
Štúdia upozorňuje na riziko sekundárnych migračných pohybov, v rámci ktorých by sa nelegálni migranti presúvali po zrušení hraničných kontrol z nových do starých členských štátov EÚ. V tejto súvislosti experti zdôrazňujú potrebu zefektívniť azylové procedúry vo vstupujúcich štátoch a zabezpečiť, aby minimálny počet žiadostí ostával nevybavený. Dôležité je tiež zvýšiť kapacitu utečeneckých stredísk a zlepšiť životné podmienky v nich, upozorňujú experti pracovnej skupiny Rady EÚ, ktorí boli poverení vypracovať dôkladnú analýzu pre ministrov vnútra a spravodlivosti.
Vstupujúce krajiny štúdia rozdeľuje podľa počtu prisťahovalcov a žiadostí o politický azyl na tri skupiny. V prvej sú Česká republika, Slovinsko, Maďarsko, Slovensko a Poľsko počet nelegálnych prisťahovalcov zadržaných na hraniciach sa v nich ročne pohybuje od 4 000 do 40 000, počet vyhostených imigrantov od 2 500 do 15 000. Najviac prisťahovalcov smeruje do ČR (ročne tam zadržia okolo 20 000 nelegálnych imigrantov, vysoký je aj počet vyhostení). Nasleduje Slovinsko a tretie je Slovensko, kde si štúdia všíma najmä výrazný nárast počtu zadržaných nelegálnych prisťahovalcov zo 6 000 v roku 2000 na viac ako 15 000 v rokoch 2001 - 02. Týmto číslam však nezodpovedná počet vyhostení, ktorý je nižší ako 30 percent. Štatistiky v prípade Poľska nezodpovedajú veľkosti tejto krajiny, ročne tu zadržia v priemere len 3 000 nelegálnych utečencov. Utečenci do týchto krajín prichádzajú najmä z Rumunska, Ukrajiny, Moldavska, Indie, Číny, Bieloruska, Iraku, Afganistanu, Turecka a Iránu. Do druhej kategórie zaradili experti Estónsko, Litvu a Lotyšsko, ktoré ročne zadržia niekoľko stoviek nelegálnych migrantov najmä z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Tretiu skupinu tvoria ostrovné štáty Malta a Cyprus ročne tu zadržia 2 000 - 3 000 utečencov najmä z krajín ako Sýria, Líbya, Egypt, Tunisko, Maroko, ale aj Rusko, Bulharsko, Irán, Pakistan, Turecko.
Podobné je rozdelenie vstupujúcich krajín podľa počtu žiadostí o politický azyl. V prvej kategórii sú Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Najmä ČR, Slovensko a Maďarsko zaznamenávajú výrazný nárast počtu žiadateľov o azyl. V prípade SR uvádza štúdia len 1 556 žiadostí v roku 2000, ale takmer 10 000 v roku 2002. Situácia je pomerne stabilná v Poľsku a počet azylantov klesá po stabilizácii na Balkáne v Slovinsku. Experti za pozoruhodné označujú dva javy: veľký počet ruských žiadateľov o azyl v Poľsku a slovenských v ČR. Do druhej skupiny podľa počtu žiadostí patria Cyprus, Litva a Malta, do tretej s najmenším počtom Estónsko a Lotyšsko.
Autor: Úradná správa č. 15
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
