diplomacií ČR, SR, Nórska a Islandu.
Kniežatstvo v polovici októbra kvôli historickým majetkovým nárokom voči bývalému Československu odmietlo podpísať dohodu o rozšírení EHP o desať nových členov vrátane Slovenska a Česka od 1. mája 2004. Dohodu zo solidarity s Lichtenštajnskom nepodpísalo ani Nórsko a Island.
Ministri zahraničných vecí ČR a SR Cyril Svoboda a Eduard Kukan po skončení rozhovorov v Prahe uviedli, že stretnutie prispelo k lepšiemu pochopeniu argumentov druhej strany. Podľa Svobodu sa Nórsko a Island chystajú dohodu podpísať, nespresnil však kedy. Jeho slovenský partner zaujal opatrnejší postoj a zdôraznil, že verí, že všetky rokovania sa podarí ukončiť do začiatku mája 2004, odkedy má rozšírenie EHP platiť.
V Prahe však nezazneli žiadne signály o možnej zmene postoja Lichtenštajnska. "Vysvetlili sme si naše pozície v tejto otázke. Oni (ministri zahraničných vecí Islandu a Nórska) nám sprostredkovali videnie zo strany lichtenštajnskej, a myslím si, toto bolo všetko, čo sme si dnes povedali," spresnil Kukan. Pozícia Prahy a Bratislavy voči nárokom kniežatstva sa nemení. "Nechceme, aby sa pri podpise tejto konkrétnej dohody riešili iné veci, ktoré majú jasne bilaterálnu povahu," dodal.
Lichtenštajnsko si robí nárok na kompenzácie hlavne za majetky na Morave, ktoré boli zhabané po prvej a druhej svetovej vojne. V pozadí sporu stojí problém s uznaním Lichtenštajnska ako štátu. Česká republika argumentuje, že Lichtenštajnsko uznáva až od roku 1993. Dovtedy boli obyvatelia kniežatstva považovaní za nemeckých občanov, a tak sa na nich po vojne vzťahovali aj Benešove dekréty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
