prečo. "Nedôverujem tej vašej domovskej redakcii tak, aby som si trúfol ísť do takých citlivých tém," vyhlásil.
Pre Nový Čas na rovnakú otázku odpovedal: "Takéto nepriame reči sú ťažko dokázateľné. Netreba si ich všímať, časom prestanú." Rovnako sa zachoval aj bývalý riaditeľ NBÚ Ján Mojžiš, ktorý až po rokoch povedal, že mu niekto ponúkal 150 miliónov korún za zmenu stanoviska v kauze Govnet.
"Verejní činitelia musia mať povinnosť nielen vyjadriť sa pre médiá, ale niečo aj urobiť pre odhalenie korupcie," kritizoval postoj oboch Lipšic. Obaja mali podľa neho pokus o skorumpovanie oznámiť a spolupracovať s políciou.
Rovnaký názor má aj Ján Hrubala, vedúci odboru boja proti korupcii na Úrade vlády. "Keď prídete po 3 rokoch s tvrdením, že vám ponúkali 150-miliónový úplatok, to už je iba tvrdenie proti tvrdeniu."
Kto môže byť agentom provokatérom
- policajt,
- iná osoba ustanovená ministerstvom vnútra,
- občan, ktorý bol získaný alebo sa sám prihlásil na spoluprácu, je zaangažovaný v konkrétnom prípade, alebo je z iných dôvodov ochotný spolupracovať pri krátkodobom plnení úlohy agenta.
Príklady úspešného použitia agenta provokatéra
- Na prijímanie úplatku doplatil riaditeľ domova sociálnych služieb. Za prednostné umiestnenie do domova si vyžiadal 200-tisíc korún. Po prijatí úplatku ho zadržali.
- Súkromný všeobecný lekár za 100-tisíc korún prisľúbil vybavenie invalidného dôchodku občanovi, ktorý nemal žiadne vážne zdravotné problémy. Po prijatí úplatku lekára zadržali.
- Občan v mene občianskeho združenia prisľúbil predstaviteľom štátnej správy úplatok 100-tisíc korún za odsúhlasenie odpredaja štátneho rekreačného zariadenia.
- Trestne stíhaný opakovane ponúkal vyšetrovateľovi úplatok 50-tisíc korún ako zálohu za to, že zabezpečí, aby sa jeho prípad nedostal pred súd. Bezprostredne po odovzdaní peňazí ho zadržali.
- Bratislavský advokát od trestne stíhaného a jeho matky žiadal úplatok 200-tisíc korún. Sľuboval, že vybaví prepustenie z vyšetrovacej väzby a že iba podmienečné odsúdenie. Polícia ho zadržala priamo pri preberaní úplatku.
- Bratislavský sudca Igor Š. požadoval od otca trestne stíhaného občana 100-tisíc korún, aby sa jeho synovi zlepšili vyhliadky v trestnom konaní. Otec stíhaného dojednal zníženie sumy na 70-tisíc korún a peniaze sudcovi odovzdal. Preberanie bolo nahrané na záznam.
Aktivisti diskutujú s úradníkmi o korupcii
Od októbra chodí po Slovensku 50 aktivistov združenia Občianske oko a diskutujú s úradníkmi a študentmi o boji proti korupcii. Na úradoch rozdávajú nálepky "Pracovisko bez úplatku", ktoré si tam majú vylepiť na dvere kancelárií.
Reakcie sú vraj zatiaľ takmer výlučne dobré. S odmietnutím sa stretli iba dvakrát. "Ľudia berú úplatky, lebo majú nízke platy, lebo to robia všetci, alebo sú bezcharakterní," zhrnula názory študentov aktivistka Miroslava Gúčiková. Úradníci zase tvrdili, že úplatky neberú, okrem iného aj preto, že sa boja straty zamestnania.
Cieľom akcie je zamerať sa najmä na tzv. malú korupciu, s ktorou môže každý prísť do styku. Patria sem rôzne pozornosti na vybavenie vecí na úradoch či nemocniciach. Koordinátorka projektu Soňa Šaradinová tvrdí, že vnímanie korupcie je u nás horšie, než je skutočnosť. "Očakávanie, že všetci sú podplatiteľní a všade sa podpláca, napomáha šíreniu korupcie."
Český sociológ Ivan Gabal tvrdí, že až 95 percent úplatkov ľudia dávajú v situáciách, keď ich nikto nežiada. Nesúhlasí s názorom, že korupcia je typická pre chudobné krajiny. "Chudoba nevyvoláva korupciu, ale korupcia krajinu vysáva".
Podľa Gabala je rozdiel medzi Slovenskom a Českom v tom, že v Česku je problémom najmä korupcia na vyšších miestach, u nás je podstatne viac rozšírená tá "bežná".
Ján Hrubala z Úradu vlády hovorí, že v parlamente často zákony proti korupcii narážajú na odpor niektorých poslancov. "Na jednej strane je skupina ľudí, ktorí chcú to prostredie vyčistiť a na druhej strane, aj medzi politikmi, ľudia, ktorí to chcú prekaziť."
Autor: rp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
