Lintnera - 3. Čo sa teda nenaplnilo z predvolebných sľubov (zoštíhlenie), zvládnu povolebné spory.
Predsedníctvo ANO totiž včera rozhodlo, že kým nezískajú nespochybniteľnú podporu pre svojho kandidáta, do ďalšej voľby nebudú nikoho navrhovať. A to môže byť až do konca volebného obdobia. Podstatné totiž je, že pod pevnou podporou myslí ANO podporu z koaličných i OPOZIČNÝCH radov, keďže Rusko povedal, že sľubom výlučne z vládnych strán ešte raz nenaletia. Zádrhel je v tom, že hľadanie opozičných hlasov by malo naraziť na veľký nesúhlas koaličných partnerov. To je šanca na udržanie status quo a nižších výdavkov daňových poplatníkov.
Ak Rusko hovorí, že nezvolenie Lintnera bolo nenaplnením koaličnej zmluvy, má pravdu. Hľadanie podpory v opozícii by ale bolo čosi podobného - nepriame porušenie koaličnej zmluvy. Je pravdou, že terajší parlamentní hodnostári aj s rozdelením postov vzišli z celoplošnej dohody všetkých strán. Dnes je však už neopakovateľná, keďže počty sa zmenili a minimálne v Smere si myslia, že na post podpredsedu NR SR majú nárok oni. Čiže krížom-krážom zvolený podpredseda za ANO, napr. s podporou HZDS, by už dnes nebol kandidátom koaličným, ale koalično-opozičným. Kandidát dnes zvolený po dohodách naprieč politickým spektrom by logicky musel stáť mimo pôsobnosti koaličnej zmluvy. Inak by dostatočný počet hlasov už nedostal. To je rozdiel oproti začiatku sezóny a preto je návrh predsedníctva ANO neprijateľný. ANO, ktoré o svojej ambícii už včera rokovalo s HZDS, by za podporu svojho kandidáta muselo niečo sľúbiť, čo ide mimo rámec koaličnej zmluvy, tak dohôd zo začiatku volebného obdobia.
Ak chce televízna strana pozíciu získať späť, mala by sa snažiť v rámci koaličnej zmluvy. Rusko zbytočne nadáva do farizejov a nekorektných ľudí, pravdu má len čiastočne. Tajná voľba je delikátna záležitosť, poslanci sú z ústavy slobodní ľudia, majú vlastné city i svedomie. Ak sa nechceli dostať do rozporu sami so sebou a zároveň sa báli, že budú vystavení tlaku na zmenu rozhodnutia, ťažko hovoriť o drzosti či pokrytectve. Fakt je ten, že vnútri jednotlivých klubov by mali byť vzťahy úprimné a otvorené, nárokovať sa to však nedá. To neznamená, že za nezvolením Lintnera nestáli iné motívy. Znamená to len toľko, že odvodzovať z tajnej voľby ďalekosiahle závery sa nedá. Zvlášť Rusko by sa nemal sťažovať, že "v tajnej voľbe sa na partnerov spoľahnúť nemožno". On sa nespoliehal ani na vlastných straníkov: Na vlastnom sneme sa tajnej voľby tak obával, že presadil v personálnych otázkach hlasovanie verejné, čím totálne skompromitoval svoj údajný "liberalizmus". A malá zaujímavosť - voľby do orgánov ANO dopadli jednomyseľne, čo znamená, že "za" hlasovali aj Nemcsics a Opaterný. Ako by títo dvaja, ktorí o mesiac už balili kufre, asi hlasovali tajne? Napríklad o Ruskovi ako predsedovi, či Lintnerovi ako podpredsedovi?
Rusko má šancu presadiť svojho človeka (Malchárka), ak sa na nomináciu najprv diskrétne opýta koaličných partnerov. Tí si zistia pomery v kluboch a dajú odpoveď. Pravdepodobne by bola kladná, keďže v koaličnej zmluve naozaj stojí, že tento post patrí ANO a niekoho tam zvoliť proste musia. Tak sa to robí štandardne. Nie najprv vyhlásiť, že Lintner, a potom si ísť po súhlas pod vyhrážkou, že iného aj tak nenavrhnú. To bol základný problém a Rusko svoju vinu nezahovorí, môže sa oháňať napravo-naľavo a nadávať, koľko chce. Vyhlásením o "mandáte rokovať aj s opozíciou" ale zase nepostupuje štandardne. Malchárek by pritom mohol byť o chlp prijateľnejší ako Lintner, ktorý aj po nezvolení dokazoval, prečo bol asi nepriechodný. Vyhlásil, že sa nedokáže správať "primerane koalične" a bude jednotlivo zvažovať vládne návrhy a prípadne hlasovať aj s opozíciou. Nelojálne sa pritom nezachoval prvýkrát - prečo by mal mať dôveru v zodpovednej funkcii?
Skutočnosť, že predsedníctvo ANO neprijalo rezignácie Lintnera na zastupovanie v koaličnej rade a predsedu poslaneckého klubu, je z tohto pohľadu ďalšou rozbuškou. Je sporné, ak v najvyššom vedení koalície zostáva človek, ktorý sa verejne pohráva s myšlienkou, že ju opustí len preto, lebo ho kamsi nezvolili. Pozitívne naopak je, že Rusko upustil od nešťastnej myšlienky zvýšiť počet podpredsedov na 5, čím by rovno vykšeftoval hlasy opozičného Smeru, ktorý chce nominovať Pavla Pašku. Pochvalu tiež zaslúži, že neženie konflikt na ostrie noža a vidí, že "by bolo nezodpovedné koalíciu rozbiť, keďže zákony prechádzajú". Samozrejme, môže to byť neúprimné, veď si ešte pamätáme na interrupcie, ktoré povýšil nad všetky reformy... Faktom je, že Lintnerov bankrot a udržanie patovej situácie je pre Ruska pozične veľmi výhodné: Môže neustále poukazovať na "porušenie koaličnej zmluvy" a nárokovať si morálne právo na jednu odvetu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
