pre zmenu devastovať balík šiestich zákonov, ktoré sú ťažiskom reformy zdravotníctva. (Presnejšie - ich záujem sa prioritne sústredil na prílohu so zoznamom diagnóz, ktoré by sa mali v určitom - či inom, prípadne žiadnom - pomere spoplatňovať.)
To, čo sledujeme, je klasický obraz; systém, ktorému hrozí reforma, sa vzpiera a bráni proti zmenám. Lekárnici majú vo vrecku prísľub ministra Zajaca i politického vedenia štátu, že všetky ich pohľadávky budú splatené postupne. A okamžite jedna miliarda. Nie - oni chcú hneď všetko. Už sme sa minule pýtali, že prečo im smrdí miliardová platba od Veriteľa. Nuž, neveria, že keď na štátnu akciovku prevedú svoje pohľadávky, tak ich aj dostanú v plnej výške. Dobrý vtip na Slovensku, kde bolo doteraz národným športom utekať pod krídla štátu. Zajac a jeho partia vraj Veriteľa vytunelujú a potom pustia do krachu... Preto lekárska komora odporúča ísť do štrajku. Perfídny manéver - rukojemníci pacienti nech tlačia na štát spolu s nimi.
Poslanci sú zo Zajacovho kľúčového zákona zdesení a protestujú, že prečo by sa malo platiť napríklad za chrípku či zubný kaz. Opozíciu škoda spomínať, ale aj odpor v kluboch SMK, KDH a SDKÚ je taký masívny, že Zajacov plán vyzerá už dnes byť totálne preoraný, čiže - zoraný. To je jasné po prvom dni, čo nahliadli do zákona. Môžeme sa tešiť - zdravotníctvo máme predsa "zadarmo". Treba ale povedať, že to "zadarmo" je cca 65 miliárd, ktoré je slovenská ekonomika schopná do systému investovať. Nemusíme platiť za kurie oko, potom ale budú naďalej zbytočne umierať onkologickí a iní pacienti s vysokým rizikom, lebo nebude na bazálne lieky a liečebné postupy, ktoré si nikto - ani vysokopríjmové skupiny - nemôže dovoliť platiť sám. Také je to jednoduché - policajti, ktorí majú v tomto štáte najvyššie IQ, by mali poslancom vysvetliť, že vysoké nároky, ktoré máme na zdravotnícku starostlivosť, nedokážeme z vlastných síl pokryť. Preto sa MUSÍME rozhodnúť, ktoré ošetrenie a ktorú službu chceme mať hradenú úplne z poistenia, ktorú čiastočne a na ktorú sa jednoducho nezvýši.
Samozrejme, štát môže prispieť aj viac. Treba len presvedčiť poslancov SMK, ktorí presadzujú 55% platieb EÚ, že na roľníkov je už 19 miliárd, čo uchmatnú na budúci rok, nehorázne veľa. A miesto toho, aby vydierali ďalšiu polmiliardu, treba radšej družstevníkom polovicu zobrať. A môžeme tiež prepustiť tretinu štátnej správy - aj to sa dá, napríklad. Keby bola "politická vôľa", všakáno. Ale - ani to nebude dosť. Pozrime sa do Čiech, ktoré sa dávajú za svetlý vzor. Na hlavu obyvateľa tam ide do zdravotníctva o tretinu viac prostriedkov a - práve im bankrotujú nemocnice. České lekárne a poisťovne plávu v rovnakých dlhoch a sračkách ako slovenské a Špidlova vláda, ktorá práve vyrobila historický deficit v českých dejinách, ide nasypať do systému ďalších šesť miliárd. České poučenie je zrejmé - problém neväzí v absolútnej čiastke, ktorá sa do lievika naleje, ale v systéme samotnom.
Takisto je evidentné, že je vylúčené zvyšovať odvody do poisťovní. Ak teda súhlasíme (vrátane SMK a lekárnikov), že neexistuje švajčiarska starostlivosť za slovenské poistenie, riešenie je jediné: Nastaviť parametre systému tak, aby pri zvolených prioritách - drahé a životunebezpečné zdravotné príhody - pracoval efektívne a úsporne. K tomu si treba uvedomiť ešte jednu smrteľne vážnu vec: Poistný systém môže efektívne fungovať iba vtedy, ak vykrýva len skutočné poistné udalosti, teda také, ktoré by poistenca zruinovali. To je princíp solidarity. Platiť všetko je ekonomický nezmysel, ktorý vedie aj k morálnemu rozkladu systému - stopercentná solidarita je totiž stopercentne zneužívaná solidarita.
Či sa to páči, alebo nie - zdravotníctvo je predovšetkým biznis. Lekári, lekárnici, nemocnice, dodávatelia služieb, farmaceutické a distribučné firmy, poisťovne - všetci chcú zarobiť. Správajú sa trhovo a to, že využívajú deravý systém k osobnému či skupinovému prospechu (v rámci zákona!), nie je príliš odsúdeniahodné. Uspokojovať vlastné potreby a záujmy je prapodstatou ľudskej prirodzenosti. A tu leží kľúč k reforme zdravotníctva: Pretvoriť systém tak, aby sa pri prirodzenom egoizme všetkých aktérov (pretože iné nie je možné) sám začal správať efektívne. Systém musí byť teda nastavený tak, aby trhové správanie všetkých zúčastnených bolo zároveň najefektívnejšie k systému ako celku.
Nie je isté, či všetky kroky a zákony Rudolfa Zajaca vedú týmto smerom. Isté ale je, že je prvý, kto sa o zosúladenie zájmu individuálneho a záujmu celku v zdravotníctve aspoň pokúša.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
